Saleziáni Don Bosca

                                Skáčte, kričte, len nehrešte !

Naše kalendárium, ktorým sme sa vám počas celého minulého roka prihovárali, nás, upozorňovalo na mnohé nezvyčajne, zaujímavé i zvláštne dni, ktoré sa v bežných kalendároch nevyskytujú. Jeden z takých dní je aj 31. január, ktorý nám pripomína významný deň, sviatok svätého Jána Bosca, zakladateľa rehole saleziánov.

Túto, dnes opäť svetoznámu rehoľnú spoločnosť založil Ján Bosco – svätec, kňaz, rehoľník a vychovávateľ z talianskeho Turína (1815 – 1888). Jej vznik, aj keď sa to spočiatku nezdalo, bol napriek svojej fantastickej vízie, postavenej na výchove chlapčenskej chudobnej a opustenej mládeže, sprevádzaný neuveriteľne neprajnou atmosférou, ktorá trvala viac než 10 rokov. Napokon 1. marca 1869 bola Spoločnosť Saleziánov pápežom Piom IX. odobrená a 3. apríla 1874 definitívne schválená. Stalo sa tak po  nesmiernej snahe a vytrvalosti Don Bosca, ako aj vďaka vyslyšaniu modlitieb k Panne Márii Pomocníci, ktorej zasvätili i svoj chrám, neskôr baziliku v Turíne. Podľa nej pomenovali aj neskôr vzniklú ženskú vetvu Saleziánskej rehoľnej spoločnosti, ktorej cieľom je kresťanská výchova dievčat s názvom Dcéry Panny Márie Pomocníce (okrem výchovy sa venujú najmä misiám a médiám).

Kňazské účinkovanie Don Bosca začalo apoštolátom medzi dorastajúcimi opustenými a chudobnými chlapcami. Bola to obrovská drina, lebo nemal k dispozícii potrebné budovy, zariadenia, či priestory. Napokon sa v roku 1846 usadil na zlopovestnom turínskom predmestí VALDOCCO, kde vybudoval o. i. aj prvé oratórium (modlitebné miesto). Tu sa chlapci spoločne zhromažďovali, hrali, zabávali, učili i modlili. Neskôr vznikol aj internát pre učňov i študentov a vybudovali aj nový kostol (1852). Všetko zasvätili sv. Františkovi Saleskému, ktorý svojimi ideálmi, životom i apoštolátom inšpiroval Don Bosca a preto bolo jeho dielo vôbec (i rehoľa) nazvané SALEZIÁNSKE.

Don Bosco mal za života vzhľadom na svoje zámery dosť neprajníkov, ale i veľa obdivovateľov. Neskôr mnohí nepriatelia zmenili svoje postoje a ctili si túto neobyčajnú osobnosť s bezhraničnou obetavosťou, veľkodušnosťou, energiou, srdečnosťou a inteligenciou. Všetky tieto vlastnosti a schopnosti vložil do služby Bohu a spomínanej mládeži. Popri tejto nesmierne namáhavej vychovávateľskej a organizačnej práci stihol napísať desiatky odborných kníh, článkov, publikácií, životopisov, rozprávok i divadelných hier. Pomáhali mu pritom najmä Božie milosti  a dary, ako dar proroctva, poznania skrytých vecí a myšlienok, uzdravovania a iné.

Úcta k Don Boscovi pokračovala i po jeho smrti a rástla spolu s dielom,  ktoré so postupne rozšírilo do celého sveta. V roku 1934 bol pápežom Piom XI. vyhlásený za svätého a stal sa patrónom vydavateľov a nebeským ochrancom učňovskej mládeže.

 Jeho dielo sa úspešne uchytilo a rozrástlo aj na Slovensku. Prvým pôsobiskom saleziánov bol Šaštín, kde sa v roku 1924 usadili dvaja slovenskí kňazi (vyštudovaní v Taliansku) pri pútnickom chráme, prvej slovenskej bazilike minor, Panny Márie  Sedembolestnej, Patrónky Slovenska. Počas 25 ročnej činnosti vzniklo na Slovensku 13 domov s 280. rehoľníkmi. Násilná likvidácia rehoľníkov v apríli 1950 bývalým režimom znemožnila ich ďalšie účinkovanie doma a tak mnohí odišli pracovať do zahraničia, kde urobili veľa dobrého nielen pre cirkev, ale najmä pre Slovensko. Keď však sila režimu postupne upadala, začali saleziáni doma nanovo. Tajne a ako oni sami hovorili, v skrytosti. 2. januára 1987 prišli aj do Bardejova. Priekopníkmi boli inžinieri – Jozef Bližinský (už kňaz, ale utajený) pracujúci vo VD Snaha a Vincent Macejko (klerik), zamestnaný vo vtedajších ZŤS. Bývali v nájme, najskôr u Ing. Antona Kovaľa, neskôr u Bicákovcov  (ich syn Peter je tiež Salezián). Svoju činnosť začali so skupinou chlapcov, medzi ktorých patrili aj neskorší seminaristi (J. Gluvňa, M. Harčár, M. Kertys, P. Palša) a ďalší. Stretávali sa v bytoch J. Hoľpita, Jurčišinovcov, Juríčkovcov, A. Ždiľu  a tiež v bytoch u chlapcov patriacich do skupiny a od roku 1988 už vo vlastných bytoch Saleziánov. Pri stretnutiach sa orientovali najmä na duchovnú formáciu spestrovanú výletmi, športom a pod. V októbri 1989 pribudla k saleziánom ďalšia, výnimočná a charizmatická osobnosť - Ing. Peter Bešeneyi, ktorý sa vo svojej práci zameral a oddal rómskej komunite na Poštárke.

Po nežnej revolúcii a zmene režimu došlo k ich vykročeniu z tieňa, ako aj k prekvapujúcemu odhaleniu a k zverejneniu kňazstva J. Bližinského. Na návrh vte- dajšieho dekana rím.-kat. cirkvi vdp. Jozefa Juhása  im bol pridelený kostol sv. Anny  a deň 12. marec 1990, sa stal pre saleziánov a chvála Pánu Bohu i pre mnohých z nás, oficiálnym dňom ich ustanovenia pre verejné pôsobenie v Bardejove. Zároveň im boli pridelené aj priestory (prázdne) v budove Katolíckeho kruhu, ktoré zariadili a otvorili Saleziánske stredisko mládeže. Keďže kostol sv. Anny bol dosť zanedbaný, začali ho s ich príslovečným entuziazmom rekonštruovať. Postupne vymenili oltár, el. inštaláciu, lavice, upravili interiér, inštalovali nádherný kryštálový luster a vykonali aj iné i súvisiace práce. Veľké sklamanie nastalo, keď im kostol v tom čase vykradli, odcudzili mnohé cirkevné predmety a vybavenie a napáchali veľké škody. Popri rekonštrukciách sa však pokračovalo aj v duchovných činnostiach (zapojilo sa vyše sto chlapcov v 10. skupinách) formou katechetických stretnutí (tzv. stretká), ďalej v organizovaní turistických výletov, zájazdov (i do Ríma), športových podujatí a ďalších vhodných aktivít.

Rok 1991 priniesol pre saleziánov podstatné zmeny. Vo februári sa im od š.p.JAS podarilo výhodne odkúpiť štvorbytovku na Kellerovej ulici č. 7 (žiaľ na jednej z najrušnejších v meste), ktorá po dômyselnej rekonštrukcií spoločne s jej nádvorím tvorí dnes srdce bardejovského saleziánskeho života. V máji prichádza jeho dnešný direktor, kňaz Don Teodor Gavenda, ktorý vypomáha vtedajšiemu, často maródujúcemu  šéfovi Donovi J. Bližinskému. Činnosť nadobudla istú pravidelnosť v napĺňaní duchovných i spoločensko-športových zámeroch. Uskutočnil sa zájazd do Turína (rodisko Don Bosca), začalo sa s učasťou na futbalovom turnaji KAMA (katolícky majster) a ďalšími športovými turnajmi, absolvovali sa púte. Významným počinom bolo položenie základov spolupráce s rómskou komunitou na Poštárke, ako aj kňazské primície jedného z prvých odchovancov, Bardejovčana  Petra Bicáka.

Úvod roka 1992 bol venovaný príprave prvého bardejovského VALDOCCA, čo je v podstate kultúrno-spoločenská akadémia, venovaná (každoročne) otcovi, učiteľovi a vychovávateľovi  mládeže, Don Boscovi. Toto podujatie, ktoré organizuje Saleziánske združenie DOMKA a ktoré dnes patrí medzi najhodnotnejšie v regióne, obohatili aj vystúpenia viacerých rómskych účinkujúcich z okolia, ďalej vystúpenia saleziánskej hudobnej skupiny Allegri Giovani, mladých   spevákov zo Svetielka a najmä rómskych Devleskere čhave, bolo bardejovskou pospolitosťou, ale i okolím mimoriadne ocenené a úspešne prijaté. Viackrát bolo zopakované v  dnes už neexistujúcom, ale čoraz viac chýbajúcom Spoločenskom dome ZK ROH JAS. Okrem ďalších, temer tradičných činnosti sa mimoriadne vydaril „ostro sledovaný“, nesmierne ťažký, ale za to úspešný rómsky tábor (s vyše 100 deťmi) na Krížoch. Obavy o jeho priebeh a úroveň sa po výsledkoch viacerých kontrol rozplynuli. Tento neobyčajný a vo svete ojedinelý  experiment bol prvým pokusom rómskeho apoštolátu na Slovensku vo voľnej prírode. Tento rok sa prezentoval aj početnou kňazskou vysviackou v Dóme sv. Egídia, kde biskup mons. Aloiz Tkáč vysvätil aj dvoch našich saleziánov, inžinierov, P. Bešeneyiho a V. Macejku  (12. 9.).

Aj rok 1993 začal Valdoccom. Realizovala sa pravidelná krúžková činnosť, stanovo-chatové detské tábory, duchovné cvičenia, športové turnaje, z ktorých už mnohé prebiehali na novovybudovanom viacúčelovom ihrisku na dvore saleziánskeho domu. Prikročilo sa k náboženskej formácii pedagógov a vyučovaniu náboženstva na Cirkevných ZŠ, ako aj k pravidelnej nábožensko-výchovnej  činnosti s rómskou mládežou, ktorá vyvrcholila birmovkou  36 z nich. Najväčšou udalosťou roka však bolo usporiadanie historicky prvej slovenskej rómskej púte v Gaboltove. Pod vedením biskupa mons. Bernarda Bobera (šéfa Rady pre pastoráciu slovenských Rómov pri KBS), P. Bešeneyiho a rehoľnej sestry Atanázie,Bazilianky, pôsobiacej na Poštárke, sa jej zúčastnilo vyše 3.000 Rómov, najmä    z východného Slovenska, z ktorých sa mnohí predstavili spevácko-recitačnými vystúpeniami. Bol to fantasticky a neopakovateľný zážitok čo ocenili i prítomní hostia,  zo spoločensko-politickej špičky Slovenska. Nezaškodí podotknúť, že najväčšia z takýchto púti, zameraných na pastoráciu Rómov sa pravidelne koná na juhu Francúzska v dedine   „Svätá Mária z mora“, a že patrónka Rómov je sv. Sára ako aj fakt, že na Slovensku máme z radov Rómov vysvätených 6 kňazov ( z nich jedného Bardejovčana – Mgr.                                                   Eugen Fejczo) a cca 70 väčších rómskych farností, na činnosti ktorých sa podieľajú vo veľkej miere aj saleziáni.

Rok 1994 sa stal rokom mimoriadne bohatým pre aktivity zamerané na Rómov. Okrem ich účasti na už tradičnom Valdoccu, ktoré bolo venované 70. výročiu príchodu saleziánov na Slovensko (a 7. výročiu príchodu do Bardejova) sa venovala veľká starostlivosť príprave sviatostného manželstva prvým 17. rómskym párom a prvému svätému prijímaniu 37 Rómov ( z toho 10 detí), zabezpečeniu 5 turnusov duchovných cvičení a v spolupráci s Mestom aj 4 turnusov stanových a prímestských táborov pre chudobné a rómske deti. Tieto podujatia (najmä svadby) pripravili sestra Atanázia a P. Bešeneyi, ktorému bolo udelená rómska prezývka: Baro Rašaj (čo znamená „veľký kňaz“). Bola tiež povolená a začatá prístavba sakristie kostola sv. Anny.

Začiatok roka 1995 sa niesol v znamení usporiadania prvého 24. hodinového  maratónu v halovom futbale v MsŠH v spolupráci s Mestom. Súťažilo 24 6-členných mužstiev z mesta i okolia. Zrealizovalo sa Valdocco, 6 turnusov duchovných cvičení s turistickými výletmi, púte, uskutočnila sa birmovka 32 Rómov. Potešilo aj ukončenie a posviacka prístavby kostola sv. Anny. Najväčším počinom a doslova unikátom roka, bolo usporiadanie letného tábora pre 80 dievčat, z čoho bolo 40 rómskych a následne 160-tich chlapcov.

Prioritným zámerom saleziánov v dôsledku stúpajúceho množstva rómskych aktivít, bolo odkúpiť od Mesta v roku 1996 Kultúrny dom na Poštárke. Podarilo sa! Ihneď sa začalo s jeho rekonštrukciou s cieľom vybudovať najmä oratórium, kaplnku, klubovne, herňu, spoločenskú miestnosť i dielňu, teda priestory vhodné na výchovu a pastoráciu Rómov. Dielo sa podarilo aj vďaka prispeniu samotných Rómov, ktorí pod odborným vedením Ing. J. Kvokačku a ďalších „gadžov“ z Poštárky, vykonali obrovský kus práce  pri budovaní Pastoračného centra, ktorého  hodnota predstavuje čiastku 5,5 milióna Sk. Tento rok priniesol aj veľké personálne zmeny, keď odišli T. Gavenda (Michalovce) a J. Bližinský (Poprad). Nahradili ich Jozef Krušac a nový direktor Jozef Marek.

Rok 1997 sa niesol v znamení pokračovania už tradičných duchovno-výchovných,  a športovo-spoločenských podujatí. Začala sa séria detských omší, najmä rómskych, s cieľom ich kvalitnejšej i osobnejšej pastorácie a evanjelizácie. Najväčším podujatím roka však bola púť do Ríma, na blahorečenie prvého rómskeho mučeníka za vieru, Španiela Zefirína Gimenéza Mallu. Zúčastnilo sa jej mnoho našich Rómov, pre ktorých to bol doslova zázrak, najmä keď sa mohli osobne stretnúť s pápežom Jánom Pavlom II., ktorému pripravili fantastický spevácky zážitok (Devleskere čhave). Zájazd sa udial pod vedením mons. B.Bobera, sestry Atanázie, M. Jevčákovej a P.Bešeneyiho. Bola to skvelá prezentácia nielen Bardejova, ale i Slovenska.

Aj rok 1998 pokračoval obvyklými činnosťami a aktivitami. Najväčším prínosom bolo usporiadanie mimoriadne pútavej misionárskej výstavy, ktorej exponáty poskytla saleziánska provincia z Bratislavy. Vyjadrovala saleziánsku činnosť v Rusku a najmä na ďalekom Sibíri. Výstava mala mimoriadny úspech a na pomery Bardejova bola jedna z najsledovanejších. Pričinili sa o to nielen zamestnanci bardejovského HOS  , v ktorej priestoroch bola inštalovaná, ale aj ďalšie exponáty, ktoré poskytli : rodina Bicákovcov (z Afriky), Lenártovčania z pôsobenia  jedného z prvých slovenských misionárov, T. A. Kaputu (Nová Guinea) a najmä  čerstvá posila bardejovských saleziánov , kňaz  Alojz Ondrejka, ktorý k nám prišiel z exilu (pôsobil  30 rokov v Taliansku a 16 rokov vo Švajčiarsku) a je známy pod menom don Luigi.

K tradičným programom pribudla v roku 1999 Prvá rómska biblická súťaž (24 súťažných družstiev – i z Poštárky) ako aj nová súťaž Sales superliga. Pôvodný futbalový maratón sa zmenil na 12 hodinový  a prvým vlastným koncertom sa úspešne prezentovala nová saleziánska hudobná skupina, Metelica. Odchádza don Jozef Marek, ktorého na poste riaditeľa vystriedal don  Jozef Krušac. Prichádza nový kňaz, majster športu MVDr. Anton Odrobiňák, príchodom ktorého  vzrástli viaceré športové aktivity.

Jubilejný rok R. P. 2000 je vítaný kresťanským heslom : „ Kristus včera, dnes, naveky“. Pripravilo sa a zrealizovalo množstvo najrôznejších podujatí. Prebehla aj celá rada vizitácií (návštev) spolubratmi, ktorým bola zverená služba riadenia rehole (Rím, Bratislava), všetko so samými pozitívnymi výsledkami, čo potešilo aj preto, že títo boli sprevádzaní aj zástupcami z iných významných inštitúcií ( napr. z EÚ, družobných miest, CCIT, ako aj zástupcov z viacerých  veľvyslanectiev na Slovensku), čo neušlo ani pozornosti predstaviteľom mesta Bardejov.

Okrem zvyčajných aktivít, kde prekvapila najmä vysoká účasť na futbalovom polmaratóne v MsŠH (30 družstiev), bol rok 2001 prezentovaný zámerom prenajať od Mesta materskú školu na Poštárke. Podarilo sa a tak sa saleziáni stali zriaďovateľmi rómskej Cirkevnej materskej školy blahoslaveného Zefirína. Slávnostné otvorenie s Veni Sancte sa uskutočnilo 1. októbra. Pozitívom tohoto kroku sa prejavuje v tom, že jej návštevovanosť oproti minulosti je päťnásobná.   

Stavebným, by sa dal nazvať rok 2002. Pokračovalo sa síce v zmysluplných záujmových voľnočasových činnostiach, ale pozornosť sa upriamila na kompletné dokončenie Saleziánskeho domu v Bardejove. Začalo sa aj s úplnou rekonštrukciou výhodne získanej (darovanej) chaty v neďalekej Brezovke, v prostredí ktorej sa budú konať duchovné obnovy, duchovné cvičenia a iné aktivity (výlety so stretkami), ktoré budú pripomínať a zachovávať nie tak dávne tradície a disidentskú činnosť. V spolupráci s Mestom a neúnavným A. Odrobiňákom sa podarilo v MsŠH vybudovať populárnu lezeckú stenu, na ktorej už vyrastajú poprední slovenskí lezeckí reprezentanti. Začalo sa aj s výstavbou nového objektu k rozšíreniu prepotrebného Pastoračného centra na Poštárke.

 O období rokov 2003 až 2005, možno hovoriť o stabilizácii saleziánskej činnosti v Bardejove. Táto pozostáva najmä z :

1/ pastoračnej činnosti, ktorá sa realizuje v kostole sv. Anny a odráža sa najmä v spoluúčasti na činnostiach v bardejovskom rím-kat. dekanáte,

2/  prevádzkovania a činnosti Saleziánskeho domu v Bardejove (oratórium pre chlapcov a dievčatá do 14 rokov, a mládežnícke stredisko od 14 rokov), zamerané na pedagogické a výchovné využitie voľného času.

3/ činnosti zahŕňajúcej komplexnú starostlivosť o Rómov z Poštárky pokračovaním v pastoračnej, kultúrnej, spoločenskej a športovej výchove, ďalej o prevádzku CMŠ bl.Zefirína, ktorú pod vedením Mgr. Márie Jevčákovej navštevuje vyše 50 detí od 3 rokov, ako aj o CZŠ sv. Dominika Sávia, ktorej sú tiež zriaďovateľmi a ktorú navštevujú prváci v dvoch a druháci v jednej triede, doteraz v provizórnych priestoroch. Preto sa teraz vyvíja enormné úsilie ku skorému ukončeniu výstavby spomínaného objektu, kde okrem školských tried bude aj telocvičňa, dielne a viaceré viacúčelové miestnosti a priestory pre zmysluplné skvalitnenie využívania voľného času. Sprevádzkovaním tohto objektu sa zabezpečí kontinuita už zavedenej  výchovy, vzdelávania, mimoškolských aktivít i vytvorenie niekoľkých pracovných miest pre Rómov. Tu je potrebné uviesť, že na financovaní výstavby sa podieľa najmä zahraničie, prispeli aj niekoľkí podnikatelia, VÚC Prešov a čiastočne aj Mesto.

Žiada sa zdôrazniť, že týmto činom sa nesleduje nejaký experiment, ale ide o rozšírenie už existujúceho diela. Ako to všetko dopadne, uvidíme. Faktom však je, že cieľavedomosť saleziánov v tomto ohľade prináša ovocie, nakoľko z Poštárky už vzišiel prvý maturant, niekoľkí úspešne zvládli učňovské štúdium a CMŠ puká vo švíkoch...

Spomínané obdobie prinieslo aj obrovské personálne zmeny, ktoré zarmútili mnohých Bardejovčanov, najmä však Rómov. Saleziáni sú totiž ako vojaci – keď vrchnosť zavelí, ide sa tam, kde sú potrební, kde treba zúročiť nadobudnuté skúsenosti i poskytnúť schopnosti. Bez určitej rehoľnej poslušnosti by to bolo sotva možné. A tak Baro Rašaj (veľký kňaz)  Peter Bešeneyi odchádza do Michaloviec a majster športu A. Odrobiňák do Petržalky. Po určitom zotavení sa z päťročných misií na ďalekom ruskom Sibíri odchádza z Bardejova do Žiliny aj írečitý a sympatický don Ing. Juraj Kyseľ.

V súčasnosti pôsobia v Bardejove  títo Saleziáni : Don Teodor Gavenda,ako direktor, don Aloiz Ondrejka (don Luigi), don Ivo Štofej, don Maroš Peciar, don Ferdinand Kubík, brat Peter Podolský a asistent  Martin Josko.

Je treba poznamenať, že hlavný dom saleziánov sa nachádza v Ríme a ich vyše 16 tisícovú  spoločnosť, pôsobiacu v 120 krajinách vedie Mexičan don Pasquale Chavez. Slovenská  saleziánska provincia Panny Márie Pomocnice má sídlo v Bratislave a vedie ju don Štefan Turanský. Spravuje 24 Saleziánskych domov (z toho 3 v zahraničí: Baku – Azerbajdžan, a Jakutsk a Aldán – Rusko/Sibír), ktorých činnosť zabezpečuje 260 saleziánov ( kňazi, laici-koadjútori a študenti).

Na margo tohto pojednania o živote a činnosti Saleziánov v Bardejove a vôbec, sa žiada vysloviť obrovské poďakovanie týmto doslova martýrom, za nesmierne úsilie a prácu, ktoré prináša táto rehoľná spoločnosť vo vinici Pánovej. Stojí za povšimnutie, a preto to aj uvádzam, že pod ich duchovným vedením a pastoračnou formáciou vyrástli a po teologických štúdiach boli za kňazov vysvätení - Martin  a Peter Ceľuchovci, Martin Harčár, Peter Hudymač, Pavol Palša, Martin Šinaľ a dvaja, ktorí sa stali saleziánmi - Peter Bicák a Pavol Dzivý. Ďalší „odchovanci“ – Ján Jura, Peter Jurčišin, Pavol Kalata, Peter Kánsky, Jozef Kmec, Jozef Knap, Maroš Leškovský a Bohuš Levko študujú v seminároch. Je nádej, že k ním pribudnú aj ďalší.

 Snažme sa podporovať a pomáhať akýmikoľvek prostriedkami a samozrejme modlitbou. Nech Pán požehnáva ich veľdielo, ktoré, aj keď sa to mnohým nevidí, určite prinesie žiaduce ovocie nielen pre náš Bardejov, ale i celú spoločnosť vôbec.

Poznámka :

Významným saleziánskym kňazom bol aj náš Don Andrej Šoltýs, rodák z Mokroluhu pri Bardejove ( 28. júla 1899 až 4. októbra 1981 v Brazílii Campo Grande)

                                         Mgr. Ing. Jozef Krajči