Akadémia lásky
s Mons. ThDr. Jánom Babjakom SJ,
najvyšším predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
V prvom liste sv. Pavla Korinťanom (Nový zákon) v kapitole „Hymnus na lásku“ , ktorá sa pokladá za jednu z najvýznamnejšiu z Pavlových listov, lebo vyjadruje priam lyrický chválospev na lásku k blížnemu, ktorej žriedlom je Boh – Láska. píše sa v nej : „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Až keď príde to, čo je dokonalá, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako aj ja som poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“.
V intenciách a znamení lásky sa niesla celá minulotýždňová saleziánska akadémia (zložená z dvoch časti : liturgickej a spoločenskej), konaná na počesť jubileí dona Jozefa Bližinského, o ktorom sme Vás nedávno poinformovali.
Liturgická časť pozostávala zo slávnostnej sv. omše v kostole sv. Anny, ktorú celebroval Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup, ktorý svoju homíliu orientoval na lásku k Bohu i blížnemu s jej aplikáciou na činnosť jubilanta vo vinici Pánovej, najmä v našej, bardejovskej. Koncelebrovali jubilant don Bližinský a bardejovský dekan, vdp. Mgr. Pavol Marton. V závere sv. omše odzneli viaceré laudácie, ktoré v mene prítomných zavŕšil saleziánsky odchovanec MUDr. Viliam Šinaľ. Celkom na záver zaznela Pápežská hymna a slovenská hymnická pieseň „Bože, čos ráčil slovenskému ľudu...“ Spoločenská časť sa konala nielen na počesť jubilanta, ale ústretovo pre všetkých, ktorí sú saleziánom nápomocní, podporujú ich diela a pomáhajú im. Uskutočnila v gymnaziálnej jedálni na Slovenskej ulici. Zúčastnilo sa jej vyše dvesto členov saleziánskej rodiny, tunajšieho kléru a hostí. Slávnostný prípitok predniesol Mons. Babjak. Tiež v ňom spomenul, že s jubilantom sú rodáci (Hažín nad Cirochou) a nevynechal ani rôzne pestvá, ktoré spolu v mladosti prežili. O. i. lovili aj ryby na Ciroche, aby sa obaja po rokoch sa stali „rybármi ľudí“. Jubilant uzatvoril akadémiu slovami: „Ďakujem vám všetkým, že ste prijali moje pozvanie, veľmi si to vážim a spolu so spolubratmi našej saleziánskej rehole vám vyjadrujeme úprimné Pán Boh zaplať, lebo bez vás, vašej rôznorodej pomoci, by sa naše saleziánske dielo nikdy nepodarilo uskutočniť. Sme šťastní a tešíme sa z toho, že môžeme byť užitoční nielen Mestu, ale i celej našej pospolitosti . Bez vás by v Bardejove saleziáni nikdy neboli tým čím sú“! Ukončil : Zajtra za vás i tých, ktorí tu dnes nemohli prísť, odslúžim ďakovnú sv. omšu.
V mene celej saleziánskej rodiny, dobrodincom a hostí na saleziánskej akadémii úprimne ďakujeme za možnosť zúčastniť sa na tejto slávnosti a želáme im ako aj jubilantovi všetko dobré a veľa Božích milostí pri ich každodennej náročnej, ale ušľachtilej práci a to nielen vo vinici Pánovej.
Mgr. Ing. Jozef Krajči