Prečo obyvatelia Gorlíc  nazvali svoj Poľsko-slovenský dom  menom Slováka Ing. Arch. Dušana Sama Jurkoviča (1868 – 1947).

           Na túto otázku nám odpovedali : „Preto, lebo on je v našom regióne považovaný za najvýznamnejšieho a najznámejšieho Slováka, nakoľko jeho pamätihodné diela – nádherné komplexy vojenských cintorínov v našom okolí  nám pripomínajú našu nezabudnuteľnú históriu, obdobie pre nás zničujúcej I. svetovej vojny. Sme na ne hrdí a pyšní a dbáme, aby sa zachovali pre ďalšie generácie. Stalo sa to spontánne, na znak úcty k nemu i našim milým a vrúcnym dlhoročným vzájomným vzťahom.“

            Pretože mnohým meno D. S. Jurkovič veľa nehovorí (žiaľ), dovoľujeme si  Vám ho bližšie predstaviť, nakoľko naozaj ide jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej i európskej architektúry a zakladateľa modernej slovenskej architektúry prvej polovice minulého storočia. Bol predstaviteľom secesie (hnutie na konci XIX., odmietajúce napodobovanie historických slohov a usilujúce sa o vlastný výtvarný raz v lineárnej, tvarovej a farebnej dekoratívnosti). Cieľavedome však vytvoril osobitný národný štýl, inšpirovaný ľudovým staviteľstvom a výtvarným umením charakteristických stavieb, určujúc modernú dispozíciu, atypické konštrukčné riešenie a  živú farebnosť s originálnym a dokonalým začlenením do vhodného a najmä prírodného prostredia. V istom ohľade si ho môžeme na Slovensku pripodobniť nášmu rodákovi Viktorovi Myskovszkemu, ktorého medailón bol  uverejnený v BN a konávajú sa na jeho počesť  rôzne semináre. 

            Pochádzal z významnej slovenskej rodiny - otec Juraj – notár,  starý otec Samuel (1796-1873) – národný a osvetový pracovník a buditeľ, učiteľ: N. Mesto n/V a Sobotište -  bol účastníkom mnohých národnostných aktivít za práva Slovákov Nitrianske žiadosti nadväzujúce na Liptovské “Ž“, zakladateľ známeho Spolku gazdovského prvého úverového ľudového družstva v Európe a autora mnohých učebníc, kroník a článkov do vtedajších slovenských časopisov – pripravuje sa jeho tabuľa aj v Bardejove na budove býv. SOU/VD na Hviezdoslavovej ul.

Narodil sa 23. augusta 1868 v Brezovej pod Bradlom, kde vyrastal aj R. Štefánik, s ktorým ho, ako neskôr uvidíme mnohé spájalo. Štúdia absolvoval aj v Brezovej, Skalici, Šoproni i vo Viedni. Po štúdiach pracoval vo Vsetíne, neskôr v Brne, kde sa aj oženil s dcérou stavebného podnikateľa Bartelmusa a mal troch synov. Toto obdobie ho veľmi ovplyvnilo v jeho tvorbe a umožnilo sa mu profesijne   osamostatniť. A tak uzreli svetlo sveta jeho prvé stavby na Morave – kaplnky krížovej cesty na pútnickom mieste: Sv. Hostýn a pustovne na Radhošti  (Libušín, Maměnka), ktoré sa mu mimoriadne vydarili a otvorili mu cestu k titulu – „najvyhľadávanejší a najvýznamnejší architekt“ v  tej dobe. Tvoril pre významné firmy, inštitúcie, mestské samosprávy, podnikateľov a mnohé osobnosti. V tomto období ( polovica 20. rokov) orientoval svoju tvorbu na výstavbu kúpeľného komplexu  Luhačovice, ktoré sa po dobudovaní stali významným klenotom modernej československej architektúry, lebo predstavovali nádhernú ukážku československej vetvy európskej secesie. Mnohí z vás tieto  kúpele napokon  dobre poznáte.

            Paradoxne je, že medzi vrcholy jeho tvorby patrí obdobie I. svetovej vojny, kedy narukoval na veliteľstvo uhorsko-rakúskej armády v Krakove, kde sa stal kráľovským projektantom a za dva roky vypracoval návrhy na postavenie 32 komplexov vojenských poľných cintorínov (postavil ich 31) situovaných v oblasti západnej Haliče (dnešné okolie Gorlíc). Svoje poslanie a úlohu zvládol znamenite a viacerí výtvarní teoretici považujú tieto komplexy za najvýznamnejšie majstrove umelecké diela, nakoľko ho ovplyvnili pri ďalšej práci a to kombinácia dreva s kameňom (patrí sa spomenúť, že pri ich stavbe bolo použité drevo z vojnou poškodených stromov, čo umocňuje ich nádheru). Viaceré z nich najmä turisti dobre poznajú,  lebo sa nachádzajú poblíž Bardejova (Magura Malastowska, Grab, Žmigród, Regetóv, Gladyszóv ale najmä jeden z najkrajších, Beskidek na Dujave nad Becherovom a ďalšie, ktoré boli postavené na nádherných miestach prírody, akoby tam prirodzene patrili). Táto skutočnosť v podstate vysvetľuje aj úvodný odstavec tohto pojednania.

            Po ukončení vojny a vzniku Československa sa vrátil domov a aj s rodinou sa usadil v Bratislave. Po získaných skúsenostiach sa začal orientovať na funkcionalizmus (novo nastupujúci architektonický smer). Začal projektovať aktuálne potrebné stavby, veľké nájomné domy, typizované skladacie montované domčeky i pre núdzové bývanie robotníkov, lacné rodinné domčeky pre široké vrstvy, menšie montované školy, budovy z dreva a tehlových tvárnic a pod. Pri tvorbe týchto sa inšpiroval ľudovými drevenými i murovanými stavbami (Orava, Morava, Čičmany) s tým, že tieto riešil komplexne, architektonickým návrhom počnúc, cez zariadenie, interiérové  doplnky, exteriéry nádvorí, úpravu záhrad, parkov a čo je najdôležitejšie, zohľadňoval ich umiestnenie najmä vzhľadom na podmienky prostredia. Zvlášť a s citom  dbal na tento fakt pri umiestňovaní pietnych stavieb. Onedlho sa stáva vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku (1919-22), čo ho podnietilo angažovať sa v súvisiacich činnostiach – rozvoj a zakladanie inštitúcií pre prírodne pamätihodnosti, archeológia, múzea, umelecké remeslá, i v činnostiach viacerých spolkov, v ktorých sa stal čestným funkcionárom či členom a získal aj mnoho uznaní, medaile a iné druhy ocenení.(m. i. sa pričinil o sprístupnenie Demänovskej jaskyne).

            Stál sa významnou spoločenskou osobnosťou, ale popri tom sa naďalej venoval svojej  pôvodnej práci. O. i. vypracoval aj projekt na opravu a rekonštrukciu Bratislavského hradu i Zvolenského zámku, stanice lanovky na Lomnický štít  a ďalších významných objektov. Po tragickom skone ďalšieho významného Slováka gen. Milana R. Štefánika bol požiadaný prezidentom T. G. Masarykom, aby zabezpečil jeho dôstojný pohreb a vybudoval pamätník na mieste havárie lietadla ako aj pomník s hrobom, kde bude spočívať (jeho želanie bolo, aby odpočíval na rodnej hrude). A tak sa zrodilo jeho najznámejšie a najvýznamnejšie dielo – Mohyla na Bradle, ktorá bola slávnostne odhalená 23. septembra 1928 a ktorá patrí k vrcholu monumentálnej tvorby na Slovensku. Možno povedať, že máloktorý Slovák ju nepozná. Je citlivo a vhodne zasadená do prírodného prostredia s nádherným výhľadom do okolia na kopci Bradlo (543m/m) pri obci Brezová pod Bradlom. Táto mohutná stavba pyramídového tvaru (autora údajne inšpirovali Egyptské pyramídy) je vybudovaná z kvádrov cenného spišského travertínu sa skladá z dvoch terás (spodná: 93x62m, horná: 45x32m) prepojených schodišťami a tretiu časť tvorí náhrobník (tumba) s pamätnými tabuľami. Predstavuje zvýšený sarkofág so štyrmi, 12m vysokými pylónmi – obeliskami v smere svetových strán vytvárajúcich kríž, v ktorého akoby hlave je umiestnený  hrob  generála M. R. Štefánika. Po jeho pravom boku je hrob por. M. Scottiho (neskôr boli pozostatky prevezené do vlasti), po ľavom boku je hrob seržanta    M. Umberta ( to boli obaja piloti) a nižšie je hrob s pozostatkami mechanika/strelca A. Gabrieleho (všetci boli z Talianska).

Základný kameň stavby položil spoluzakladateľ ČSR, min. zahraničných vecí Eduard Beneš -  4.mája 1924 pri príležitosti 5.výročia  Štefánikovho tragického úmrtia. Výstavba pamätníka začala 11.júla 1927 a trvala 280 dní (pre porovnanie : jeho rekonštrukcia trvala 8 rokov (1986-1996) Slávnostné odhalenie za účasti mnohých významných hostí z celej Európy a cca 30 tisíc ľudí sa udialo 23.septembra 1928. Toto nádherné architektonické dielo patrilo v tom čase medzi najkrajšie v strednej Európe a dodnes patrí k vrcholom monumentálnej tvorby na Slovensku a je možné bez obáv zodpovedne vyhlásiť, že máloktorý Slovák ho nepozná -  my, po tejto reči, budeme vedieť  pravdepodobne o niečo viac...

 Ale vráťme sa k nášmu  D. S. Jurkovičovi. V období prvej Slovenskej republiky, ako známy Čechoslovák (bol zástancom Česko – Slovenskej vzájomnosti a demokracie) odišiel z verejného života a spoločensky sa odmlčal. Proti totalite a násiliu viedol vlastnú vojnu, cez svoje diela čo sa premietlo do početnej série nádherných, ale utopistických návrhov na pamätníky obetiam a udalostiam vojny (Lidice, Stalingrad,...)či významným národným a kultúrnym dejateľom, z ktorých sa však napokon zrealizovali iba 2:  pamätník v Kremničke a pomník na cintoríne v rodnej Brezovej. Po II. svetovej vojne sa opätovne začal zapájať do umelecko–spoločenských aktivít, ktorých rozvoju však zabránila náhla smrť. Skonal 21. decembra 1947 v Bratislave a pochovaný je v spomínanej mohyle v Brezovej pod Bradlom.

              Dielo Ing. Arch. Dušana Sama Jurkoviča, jedného z najväčších, najvýznamnejších a najuznávanejších Slovákov sa právom považuje kultúrne dedičstvo celého národa. Bol jedným z prvých skutočne úspešných propagátorov slovenského ľudového umenia na medzinárodnej scéne (usporiadal mnohé unikátne výstavy v zahraničí) a toto dokázal zmapovať a následne pretaviť do umeleckej formy vo svojom 50 ročnom tvorivom období.

Aj preto mu bol na návrh predsedu vlády Zděnka Fierlingera prepožičaný čestný titul „národný umelec“ ako prvému človekovi –umelcovi v Československu odovzdal mu ho  prezident Eduard Beneš, v roku 1945.  Stalo sa tak preto, lebo jeho dielo osobitnou a vynikajúcou umeleckou úrovňou a významom trvale obohatilo národnú kultúru Na jeho počesť sa tiež  od roku 1964 udeľuje Spolkom architektov Slovenska Cena Dušana Jurkoviča za architektúru. A treba sa zmieniť aj o tom, že v roku 1991 bol ocenený Radom T. G. Masaryka I. triedy za zásluhy o demokraciu a ľudské práva, In memoriam. 

              Tak takýto bol a v našich srdciach aj zostane veľký človek Dušan Samuel Jurkovič. Nepodarilo sa nám napriek úsiliu zistiť, či niekedy navštívil náš nádherný Bardejov, ale to nevadí, jeho prítomnosť môžeme pocítiť ak sa vydáme po jeho stopách a nemusí to byť práve Bradlo. Stačí ak sa vyberieme  do neďalekého Becherova, či cestou do Gorlíc na Malastowsku Maguru (od parkingu je to kúsoček pešo) a tam v pokore, pri pamätníku,  precítime jeho veľkosť i úctu a vzdáme česť jeho nezabudnuteľnej pamiatke.

                               Bardejov, 15.september 2010

             Prednáška odznela  pre účastníkov a členov  exkurzie organizovanej Ústredim slovenskej kresťanskej inteligencie – pobočka Bardejov:  „Po stopách Dušana Jurkoviča“  na pôde Slovensko- poľského  domu v Gorliciach .

                        Mgr. Ing. Jozef Krajči