Bardejov - Konferencia Východ – Západ

medzník v novodobej bardejovskej histórii

        Máloktoré mesto na Slovensku i v strednej Európe sa môže pýšiť tak skvelou históriou i súčasnosťou, ako náš Bardejov, perla horného Šariša. Rozprestiera sa v severo-východnej časti Slovenska, v malebnom prostredí obklopenom vencami lesov a hôr. Príroda okolo a ľudia žijúci v ňom mu vtlačili pečať nevšednej krásy a bohatej histórie. Bol mu dopriaty lesk a sláva stredoveku čo vidno aj z udelenia hrdého názvu „Slobodné kráľovské mesto“(1376). Prináleží mu však obdiv a úcta aj dnešných súčasníkov. Žili v ňom vždy mnohí vzácni, múdri a vzdelaní ľudia, ktorých si  mesto vždy vážilo, lebo z nich vzišli viacerí osvietení a významní myslitelia čo ovplyvňovali život a dianie v jeho spoločnosti.

Čím to bolo a čím aj je?

Priblížme si najskôr jeho dávnu minulosť, najmä stredovek, kedy  Bardejov  patril medzi špičku miest  na severe uhorskej monarchie.

            Prvá písomná zmienka o ňom sa nachádza v haličskom Ipatijevskom letopise z roku 1241, teda pred 775 rokmi. Počas tejto doby mesto prežilo napredovanie i slávu, rozmach i úpadky, prosperitu i tragédie (viaceré požiare, morové epidémie, povstania, vojny i iné nešťastia či pohromy), ale nikdy nepadlo na kolená a nikdy sa nevzdalo. A vďaka  už spomínaným múdrym  mešťanostom,  richtárom, učencom, vedátorom, humanistom, filozofom a iným osvietencom, ako aj súcim obchodníkom a rúčim remeselníkom (pôsobilo v ňom vyše 50 cechov) sa vždy dokázalo povzniesť a zachovať svoje dedičstvo na významnej úrovni. My Bardejovčania sme nesmierne hrdí a pyšní na svojich zručných predkov, ktorí dokázali vytvoriť nevyčísliteľné kultúrne hodnoty, o ktoré sa  môžeme v súčasnosti podeliť s každým, kto prichádza s počestným záujmom a túžbou po poznaní a objavovaní nášho mesta.

            Dnes možno s radosťou a istým entuziazmom  konštatovať, že toto dedičstvo sa podarilo po veľkých útrapách a vďaka neúnavnej snahe a prezieravosti zachovať, pamiatkové skvosty rekonštrukciou zachrániť a uviesť Bardejov na terajšie výslnie. Svedčí o tom aj udelenie Európskej zlatej medaily za záchranu, obnovu a zveľaďovanie pamiatok, od Medzinárodného kuratória ICOMOS pri UNESCO r.1986, ako prvému a jedinému mestu z Československa a pätnástemu  z Európy. Toto bol nádherný a vstupný úspech všetkých Bardejovčanov do povedomia Európy.

 Ďalšie významné tituly a ocenenia, nedali na seba dlho čakať. Bolo to práve v novembri jubilejného roku 2000, ktorý vyniesol Bardejov na slovenský kultúrne - spoločensky i duchovný piedestál. Najskôr to bolo povýšenie chrámu sv. Egídia na Baziliku minor (pápež sv. Ján Pavol II.), ako siedmeho na Slovensku a následne zápis Bardejova do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO - historická časť mesta s jeho dominantnými skvostami: gotickým chrámom, goticko-renesančnou radnicou námestím s fortifikačným/hradobným systémom s baštami a barbakánmi, ako aj s unikátnym areálom Židovského suburbia.

Ako sa toto všetko vlastne dokázalo a kto je/bol toho príčinou, či zdrojom a čo prispelo k dosiahnutiu týchto úžasných vecí? V prvom rade treba spomenúť, že mimo už uvedeného malo nemalý podiel na zviditeľnení a spropagovaní mesta i Slovenska vôbec, ojedinelé svetové podujatie, ktoré sa udialo vo vzťahu k mestu Bardejov v správnom čase a na správnom mieste. Išlo o  X. Medzinárodnú  konferenciu newyorského Inštitútu pre bezpečnostné štúdie Východ-Západ ( ďalej IEWS, čo v preklade znamená : Institute for East West Studies), ktorá sa uskutočnila tu v našom Bardejove práve pred 25 rokmi v dňoch: 6. až 9. júna 1991. Konala sa v rámci osláv 750.výročia historicky prvej písomnej zmienky o meste Bardejov.

Natíska sa a je na mieste otázka, čo to vlastne bolo za podujatie a prečo práve v Bardejove? Pokúsim sa ju po štvrťstoročí zodpovedať a udalosť priblížiť tak, ako som ju vnímal  ja osobne,  spoločne so spomienkami  jej niektorých hlavných aktérov i organizátorov, ktorí nimi obohatili toto moje pojednanie.

Najskôr si osvetlíme čo to IEWS/neskôr EWI  je i genézu jeho vzniku.

           II. svetová vojna zmenila od základu politickú situáciu vo svete. Pôvodná vízia liberálneho, v mieri a slobode žijúceho „jednotného sveta“, ktorú sformulovali F.D. Roosevelt a W.L.S. Churchill s cieľom uznať a zaručiť právo národov na sebaurčenie, nepoužívanie násilia, medzinárodného odzbrojenia, slobodného obchodovania i spolupráca vo všetkých možných oblastiach. Model „Jednoty sveta“  mal platiť pre všetky národy a priniesť nový konsenzus vo svetovej politike. Treba uznať, že táto skutočne skvelá vízia mnohých úprimne nadchla a zdalo sa, že bude úspešná, v dôsledku čoho vznikla v San Franciscu 26.júna 1945 aj Organizácia spojených národov (OSN) s 50 štátmi vrátane Československa a za spoluúčasti Sovietskeho zväzu. Táto univerzálna medzinárodná organizácia prijala základný dokument: Charta OSN, ktorého hlavné ciele boli:  zachovať mier, bezpečnosť a spoluprácu medzi štátmi, rozvoj priateľských vzťahov, riešenie problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a humanitného charakteru koordinujúc úsilie jednotlivých štátov k ich dosiahnutiu. OSN sídli v New Yorku, má svoje orgány, medzi ktoré patrí aj Rada bezpečnosti, ktorá má zodpovedne zaisťovať mechanizmus zachovávania medzinárodnej bezpečnosti a mieru.

Proklamovaná vízia „jednoty sveta“ však nevyhovovala zámerom hlavného predstaviteľa ZSSR J.V.Stalina, ktorý sa chystal mocensky presadiť a rozšíriť vplyv na vytvorenie satelitných štátov vo východnej Európe s prosovietskou orientáciou. Toto viedlo k potlačeniu návrhu spomenutej vízie jednoty a k vzniku sveta bipolárneho, teda k vláde dvoch blokov. ktoré predstavovali USA (Západ) a ZSSR (Východ). Vznikla nešťastná  „Studená vojna“, tvrdá konfrontácia dvoch zásadne odlišných spoločenských systémov, z ktorých každý pokladal svoju ideológiu za jedinú samospasiteľnú.

Tento politický a ideologický konflikt viedol napokon k rozdeleniu Nemecka      ( NDR a NSR, 1949), vzniku NATO a RVHP (1949), tiež k vzniku Varšavskej zmluvy (1955) a Európskeho hospodárskeho spoločenstva(EHS, 1957).

Nástupom N.S.Chruščova v ZSSR (od 1953) sa začala konfrontačná stratégia studenej vojny uvoľňovať, čo viedlo k prijatiu Zmluvy o obmedzení pokusov s jadrovými zbraňami v kozme, ovzduší a pod vodou (SALT-1) a postupne aj vedenie politiky zmierenia a ukončenia pretekov strategických zbraní. Táto snaha vyústila na známej Helsinskej mierovej konferencii (1975). Opätovne sa nastolila otázna záverov  už spomínanej vízie „jednotného sveta“, ale zasa neúspešne. Avšak sústavný tlak na slabú sovietsku ekonomiku a technická prevaha USA viedli M.S.Gorbačova (od 1985), k istej spolupráci a prijatiu nových návrhov v oblasti jadrového odzbrojenia. V roku 1988 sa ZSSR stiahlo z Afganistanu, ktorý okupovali od r.1979 a začali s vlastnou liberalizáciou, známou ako: „glasnosť (otvorenosť), perestrojka (prestavba) a uskorenie (zrýchlenie ekonomického vývoja) z r.1987. Dialo sa to pod záštitou M.S.Gorbačova, akéhosi otca reformy v ZSSR. Tieto v podstate umožnili pád komunistických režimov v štátoch východnej Európy, nakoľko sa prostredníctvom nej  postupne dovolilo krajinám východnej Európy rozhodovať o svojich vlastných vnútorných otázkach. Touto skutočnosťou a zborením Berlínskeho múru padla tzv. „železná opona“ a skončila sa aj studená vojna medzi Východom a Západom.

Bezpečnosť Európy

Tento fakt deklarovala aj Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Štrasburgu (1990), kde sa konštatovalo, že politiku nemožno budovať na 1000 rokov ba ani na večné časy, o čom rojčili A. Hitler a ďalší novodobí, najmä komunistickí diktátori. Následne na parlamentnom zhromaždení Rady Európy (1990), ktorej sme sa stali členmi (ČSFR-1991, SR-1993), vystúpil prezident Václav Havel s návrhom,  zriadiť pri IEWS  Európsku bezpečnostnú komisiu  na zabezpečenie jej systému pre novo vzniknuté postkomunistické štáty v Európe. Všetkých prítomných návrh oslovil  (podporil ho aj prezident USA G.H. Bush) čo napokon viedlo k vzniku pobočky IEWS (neskôr EWI: East West Institute: Inštitút Východ-Západ)) – Centrum pre európske štúdie v Prahe - Štiřín (koncom r. 1990).

Inštitút vznikol pred 35 rokmi (New York,1981) s istými ťažkosťami, nakoľko mnohým nebolo po chuti presadzovanie jeho odvážneho zámeru vytvoriť v tejto oblasti otvorené fórum pre slobodnú výmenu názorov. Napokon sa to predsa len podarilo a tento neskôr priniesol úžasné výsledky hodné svojho samotného poslania vyznievajúce  nielen z jeho názvu, ale i konania ďalších, rozsiahlejších aktivít, najmä po páde železnej opony. On totiž vznikol ako nezávislá mnohoúčelová medzinárodná inštitúcia pre politický výskum a výchovu so sídlom v New Yorku, ktorá zjednocuje ľudské a materiálne zdroje zo západnej, strednej, a východnej Európy, Balkánu, ako aj vtedajšieho ZSSR s cieľom dlhodobo pomôcť (prakticky, pragmaticky a intelektuálne) silám usilujúcich o vytvorenie nového európskeho poriadku na právnych zásadách. Inštitút bol založený skupinou významných politikov a biznismenov zo západnej Európy a USA, na čele s býv. ministrom zahr.vecí NSR s D.Genscherom, a býv. ministrom zahr.vecí USA  G.Schultzom. Cieľom inštitútu od samého začiatku bolo vytvoriť neutrálny, mimovládny kanál pre komunikáciu, pomoc a najmä spoluprácu medzi Západom a Východom reprezentovaných NATO a Varšavskou zmluvou. Hlavným poslaním inštitútu bolo vypracovať nové návrhy a iniciatívy zamerané na odzbrojenie, zvýšenie vzájomnej dôvery a hľadanie oblastí možnej spolupráce medzi nimi. Málokto dnes vie, že tomuto inštitútu sa podarilo naplniť svoje poslanie aj tým, že sprostredkovali vôbec prvé stretnutie ich predstaviteľov v Budapešti ešte    r.1986. Zaujímavosťou bolo, že k vôli utajeniu predstavitelia Varšavskej zmluvy na čele s gen. Lobovom vraj prišli zamaskovaní ako predajcovia zmrzliny...

V dôsledku politických zmien v Európe, ako aj na základe prijatia už prv spomenutého Havlovho návrhu sa ČSFR stala prvou krajinou, v ktorej bola zriadené Centrum inštitútu pre európske štúdie, v pražskom Štiříne. Treba zvýrazniť, že činnosť inštitútu i jeho pobočky financovali súkromné nadácie z USA  i západnej Európy.

Prečo Bardejov

Rada inštitútu na základe odporúčania svojho prezidenta Johna Edwina Mroza, prijala rozhodnutie, že jubilejná X. konferencia  sa v dôsledku vyššie uvedeného uskutoční v ČSFR a poverila ho jej garanciou. Tento neváhal a vedomý si svojho poslania ihneď vycestoval do Prahy, pripraviť potrebné. Na odporúčanie mladého, ambiciózneho Bardejovčana JUDr. Vazila Hudáka, ktorý bol vtedy výkonným poradcom riaditeľa pražského Centra IEWS Stephena Heintza, vycestovali spolu s pánom Mrozom, ktorého predkovia pochádzali z poľského Krosna do Bardejova, kde práve prebiehal tradičný jarmok.  Pán Mroz bol návštevou Bardejova úplne šokovaný. Očaril ho a zapôsobil naňho najmä historické centrum mesta, kostol sv. Egídia, muzeálne expozície, práve prebiehajúci jarmok, kúpele a ľudia vôbec tak sugestívne a emocionálne, že bolo rozhodnuté. Po porade s prezidentom V.Havlom (ten jeho názor na výber Bardejova okamžite zdieľal), min. zahr.vecí ČSFR Jiřím  Dienstbierom a predsedom vlády SR Jánom Čarnogurským,  sa bez akýchkoľvek zábran rozhodol podať Rade IEWS/EWI návrh, aby sa táto významná konferencia konala v Bardejove.  Prečo?

Konečné rozhodnutie bolo ovplyvnené aj tým, že v tejto časti krajiny sa stretajú nielen hranice troch štátov, na ktoré sa konferencia orientovala, ale aj tri kresťanské kultúry, čo je istou výhodou k prepojeniu regiónov a zvážila aj podpora Slovenskej vlády, ale najmä neuveriteľný entuziazmus, zanietenie a ochota Bardejovčanov, s ktorými sa pán Mroz počas jednaní stretol. Treba uviesť, že rozhodnutiu predchádzali viaceré náročné pracovné jednania v Prahe i na našom magistráte, ktorých úspech výrazne ovplyvnil Bardejovčan JUDr. Vasil Hudák, tlmočník, propagátor a povzbudzovateľ i radca s bohatými diplomatickými skúsenosťami  (viacnásobný konzul a veľvyslanec), ktorý vtedy pracoval na ministerstve zahr.vecí ČSFR. Bolo ustanovené, že konferencia sa uskutoční 6. až 9. júna 1991 v Bardejove, ktorý si práve vtedy pripomínal 750.výročie prvej písomnej zmienky a v blízkych BJ-Kúpeľoch so sídlom organizačného štábu v LD Melánia. Tu zohral veľmi dôležitú úlohu vtedajší námestník riaditeľa Bardejovských kúpeľov Ing. Viktor Hvišč, ktorý sa postaral so svojimi spolupracovníkmi nielen o perfektné pracovné prostredie pre účastníkov konferencie, ubytovanie, stravu, ale i ďalšie záležitosti, čo hlavní organizátori ocenili mimoriadnym poďakovaním. Významne sa pričinili aj manž. Marta a Arthur E. Breiskí a to nielen jazykovou zdatnosťou a ďalší.

Na margo tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že prezident IEWS pán Mroz by bez záruky vlády SR a osobnej garancie najvýznamnejšej slovenskej disidentskej osobnosti a svetom uznávaného politika (par excellence) vtedajšieho predsedu slovenskej vlády JUDr. Jána Čarnogurského, tento odvážny návrh na konanie konferencie v Bardejove nikdy nepodal. Preto patrí Dr. Čarnogurskému v Bardejove dobre známemu,  úprimné poďakovanie za to, že celou váhou svojej osobnosti sa pričinil a umožnil zorganizovanie tohto mimoriadne významného, nechyrovaného a v našich končinách jedinečného  podujatia v Bardejove.

Zámer a ciele konferencie

Ústrednou témou konferencie bolo posúdenie a vyhodnotenie efektívnosti západnej pomoci krajinám strednej a východnej Európy po páde komunistických režimov zvlášť v Československu, Maďarsku a Poľsku, konkrétne pri budovaní ich demokratických spoločnosti, trhom riadených ekonomík, pri rozvíjaní vedeckých, kultúrnych a sociálnych aktivít a programov, upevňovaní ľudských práv i pri novom riešení bezpečnostných otázok a zároveň načrtnúť nové formy, rozsah a špecifičnosť tejto pomoci a nechýbali ani rokovania o hospodárskych otázkach vzniknutých v súvislosti so zlyhaním obchodnej výmeny so ZSSR.

Po náročných organizačných prípravách bol slávnostne vyzdobený Bardejov schopný prijať delegácie zložené z vyše 400 významných osobností politického a spoločenského života, podnikateľských a finančných kruhov, členov rôznych medzinárodných organizácií a odborníkov z oblasti medzinárodnej spolupráce z 21 krajín sveta a vyše 250 akreditovaných novinárov zo zahraničia i domova. Počas týchto významných dní  prišlo do mesta stovky domácich i zahraničných hostí, turistov i iných zvedavcov aby sa zúčastnili osláv spomenutých udalostí, ktoré sprevádzali mimoriadne bohaté a rozmanité kultúrno-spoločenské programy.

             Priebeh konferencie:

Slávnostné otvorenie X. výročnej konferencie IEWS sa začalo za prísnych bezpečnostných opatrení v prítomnosti mnohých médií presne o 20:30 v nádherne vyzdobenom gotickom, vtedy ešte chráme sv.Egídia. Účastníkov privítal pán J.E.Mroz a konferenciu otvoril predseda SNR František Mikloško. Nasledovali príhovory primátora mesta Ing. Ľubomíra Skaloša, prezidenta ČSFR Václava Havla, prezidenta Maďarskej republiky Arpáda Göncza, predsedu vlády Poľskej republiky Jána Krzistofa Bieleckého a generálneho tajomníka Centra IEWS Praha/Stiřín Stephena B. Heintza, ktorý vyslovil nádej i presvedčenie, že bardejovská konferencia bude úspešná a naplní očakávania. V závere sa pán Mroz úprimne poďakoval za prípravu zorganizovanie konferencie a hlavným aktérom jej  prvého dňa odovzdal pamätné darčeky zdobené bardejovskými motívmi. Prvý deň sa ukončil príjemnou recepciou na mestskom magistráte.

Druhý deň začal o 09:00 opäť v chráme sv.Egídia vystúpením viceprezidenta USA Dana Quayla, ktorý priletel so svojim sprievodom, (manželka Marilyn, dve deti, veľvyslankyňa USA v ČSFR a bývala známa herečka Shirley Templeová-Blackeová a ďalší) na špeciálnych vrtuľníkoch z Popradu na utajené miesto (boli pripravené plochy: Zborov, Tarnov-Rokytov, tretie neidentifikovateľné) a napokon pristáli na ihrisku v Tarnove a odtiaľ už na limuzínach okolo špalierov zdraviacich ľudí až do Bardejova. Potom sa najvýznamnejší hosť konferencie odobral v sprievode Fr. Mikloška, J.M.Mroza, J. Čarnogurského, Ľ. Skaloša a sídelného biskupa Mons. Alojza Tkáča do chrámu, kde sa prihovoril k účastníkom konferencie. Potom sa odobral s významnými hosťami do historickej radnice, kde si v sprievode riaditeľa  ŠM Dr. Františka Guteka s úžasom prezrel novoinštalovanú expozíciu „Bardejov, kráľovské mesto“ a stretol sa v nej osobitne a nakrátko aj so slovenskou reprezentáciou.  Potom hostia podišli na Radničné námestie, kde ich čakalo niekoľkotisícové zhromaždenie občanov. Ako prvý sa im prihovoril prezident V.Havel. Po ňom sa už slova ujal viceprezident USA Dan Quayle s nečakaným pozdravom: „Ahoj!“, ktorým si vyslúžil neskutočnú salvu búrlivých ovácií prítomných. V krátkom príhovore sa zmienil, že USA boli pri zrode prvej ČSR (1918) a sú tu aj dnes, keď sa do ČSFR vrátila demokracia. Za významný medzník v histórii Európy označil našu zamatovú revolúciu  (1989), ďalej poznamenal, že komunizmus sa vďaka Bohu stráca na smetisku dejín a odovzdal pozdravy od priateľského amerického ľudu s prísľubom akejkoľvek pomoci vedúcej k zavŕšeniu prechodu k úplnej demokracii, slobode a prosperite. Vyslovil i gratuláciu k oslave prvej písomnej zmienky o nádhernom Bardejove, ktorý vznikol dávno pred objavením Ameriky. Príhovor ukončil pozdravom: „Nech žije demokracia, nech žije mier!“ s vyvrcholením a doslova excelentným gestom, keď Bardejovčanom podaroval dva (3m vysoké)  stromčeky: javor a lipu, predstavujúce  symboly amerických a slovanských národov, ktoré vyrástli v záhrade vládneho „Bieleho domu“. Tento nezvyčajný, ale unikátny dar potom spolu s najvýznamnejšími hosťami zasadili pred radnicu z južnej strany. Za zmienku stojí, že tomuto aktu predchádzalo problematické zisťovanie kvality zeminy na mieste ich sadzby (istý ústav z Prahy), avšak neúspešne, v r.1999 ich museli presadiť z obavy vyschnutia. Teraz rastú pri „Bardejovských rukách“ v Akademickom parčíku pri Dolnom barbakáne. Po ich zasadení sa viceprezident D. Quayle so svojou suitou s Bardejovčanmi vrúcne rozlúčil, strávil ešte  zopár minút s česko-slovenskými  predstaviteľmi a hlavnými organizátormi a vrátil sa do Popradu, odkiaľ odletel do bulharskej Sofie.

Konferencia po úvode v chráme sv. Egídia pokračovala v piatok plénom v kine Žriedlo a potom sa jej účastníci rozdelili do ôsmych pracovných sekcií, ktorých neverejná činnosť spočívala v riešení nastolených problémov vývoja strednej a východnej Európy. Zaoberali sa najmä pomocou Západu vo všeobecnosti, ale i financovaním, privatizáciou, investíciami, zákonnosťou a ľudskými právami. Tiež sa rokovalo o nezávislosti masmédií, vede a technológii, energiách, životnom prostredí, vzdelaní a kultúre, vzniku demokratických inštitúcií a napokon i o dôležitom riešení medzinárodných vzťahov a bezpečnosti. Popoludní sa účastníci konferencie presunuli do mesta, kde sa zúčastnili osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o Bardejove a potešili sa z prehliadky pôsobivého a podmanivého dobového alegorického sprievodu (v réžii PhDr. Jána Suráňa), približujúcom významné medzníky a vyjadrujúcom etapy historického vývoja, ako aj z účasti na neskutočnom počte bohatých kultúrno-spoločenských programov hýriacich  v meste.

Treba uviesť, že pre prezidenta V.Havla, bol pripravený osobitný program, pozostávajúci odovzdania symbolického kľúča od brán, mesta, návštevy vtedajšieho sídla Verejnosti proti násiliu, návštevy úspešného súkromného poľnohospodára A.Korbu, návštevu obce Lukov-Venécia, kde sa stretol so zástupcami cirkví grécko -katolíckej ( biskup Ján Hirka) a pravoslávnej (arcibiskup Nikolaj) a celkom na záver nevynechal ani návštevu Židovského suburbia,, kde na synagóge odhalil pamätnú dnes už chátrajúcu dosku, pripomínajúcu miesto sústredenia bardejovských Židov k odvlečeniu do koncentračného tábora Osvienčim (1942).

V sobotu konferencia pokračovala ďalšou činnosťou s následnými diskusiami v Bardejovských Kúpeľoch s možnosťou návštevy jej účastníkov na mnohorakých kultúrnych podujatiach.  V nedeľu, v jej posledný deň zavŕšili svoje rokovania zhodnocujúcim plenárnym rokovaním. Bodku za konferenciou urobil predseda vlády SR Ján Čarnogurský, ktorý vyjadril niekoľko myšlienok v súvislosti s komunistickým blokom a jeho bývalými krajinami s ich stálou spätosťou a ich osudmi i perspektíve smerujúcej k spoločnej Európe. Pripomenul, že tieto spoločne vykročili na cestu demokracie a trhového hospodárstva. Povedal tiež, že napriek prísľubu Západu aj deklarácií, vyplývajúcich z tejto konferencie bude najdôležitejšie nespoliehať sa iba na to, ale zvládnuť a dokázať to svojou vlastnou i cieľavedomou prácou. Zároveň, ako jeden z hlavných garantov konferencie poďakoval všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o to, aby táto významná, na pomery Československa nezvykle obrovská konferencia bola živá, zaujímavá, a napokon aj úspešná.

Celkovo možno konštatovať, že táto jubilejná X. konferencia IEWS umožnila najmä Západu bližšie spoznať problémy Východu, vďaka čomu mohla lepšie usmerňovať i koordinovať svoju ďalšiu činnosť a tak prepotrebnú pomoc vôbec. Odznelo na nej množstvo rád, odporúčaní, i námetov, ktoré by mali byť pre dotknuté krajiny nanajvýš užitočné. Vyšpecifikovali sa aj priority pomoci, došlo k dohodám o dlhodobej spolupráci napr. pri ochrane ŽP, v poľnohospodárstve, výmene študentov  a pod. Zblížili sa aj dovtedy rôznorodé názory na mnohé kľúčové otázky vzájomného spolužitia a partnerských vzťahov medzi Východom a Západom.

Paralely konferencie

Ako som už spomenul súbežne s konferenciou sa slávilo aj 750. výročie     prvej písomnej zmienky a tak v meste i v kúpeľoch prebiehali mnohé neuveriteľné a nebývalé kultúrno-spoločenské programy pre hostí, domácich, ako aj pre široké okolie, zainteresované krajiny na konferencii nevynímajúc. Pripravili ich spoločne Mesto (Stanislav Durkáč, Milan Kundrát, Marta Potanovičová,...), Ms.KS (Mgr. Ľudmila Jászayová),  ŠM (PhDr. František Gutek, PhDr. Mikuláš Lovacký), ŠA MV- -SR  (Mgr. Jozef Petrovič), HOS (PhDr. Ján Suráň) BN (Mgr. Miron Kantuľak), BTV (Jozef Novák), atď. Zo širokej ponuky vyplynulo, že v špeciálnom programe  INTEWRROOMS (Medzipriestory) tu účinkovali: Dychové kvinteto, Musa ludens, Musica antiqua a Moyzesovo kvarteto z Bratislavy, Armonia Slovacca ze Žiliny, konzervatoristi z B.Bystrice, Bratislavy a Žiliny, žiaci z vsl. hudobných škôl, inštrumentálne skupiny so sólistami J.Griglákom a R. Šarközym, ďalej huslista Peter Michalica, klávesový virtuóz Marián Varga, organistka Eva Kamrlová, atď.. Z divadelných súborov Husa na provázku Brno (B.Polívka s manž. Chantal),  ochotnícke zo Zelenča s Jozefom Bednárikom, Starého a bojového umenia i pohybové  Balvan z Bratislavy,  obe prešovské divadlá a tunajšie folklórne súbory Šarišanček, Raslavičan a ďalšie. Tiež bolo k dispozícií viacero umeleckých výstav s dielami od našich majstrov: Filu, Kerna, Krajcovej, Mudrocha, Paštéku, Popoviča, Trizuliakovej, Želibskej, ... i vtedy ešte nášho keramikára Laca Švantnera.

Záver úspešného pojednania

Neodmysliteľným zvykom býva, že dobre vykonanej práci sa oslávi a vzdá sa jej hold. Tak sa stalo aj teraz pri ľudovej veselici, ktorú organizátori na rozlúčku pre účastníkov konferencie pripravili v nádhernom prostredí prvého slovenského skanzenu v BJ-Kúpeľoch, kde títo spoločne s poslaneckým zborom mali možnosť spoznať naše ďalšie ľudové tradície i zvyky, kultúru i umenie a napokon aj špeciálne šarišské jedlá (chutila im najmä máčanka, ale i borovička). Tešili sa aj z vystúpení niekoľkých folklórnych súborov. Bola to pre mnohých nezabudnuteľná rozlúčka.

Treba pripomenúť, že úplne na záver sa udiala ešte jedna milá slávnosť, na ktorej bolo prezidentovi IEWS Johnovi Edwinovi Mrozovi udelený titul Čestný občan mesta Bardejov. Stalo sa tak v obradnej sieni na magistráte. Naozaj úprimné gesto vďaky človeku, vďaka ktorému sa táto konferencia, ktorá bola akýmsi špičkovým stretnutím politikov, štátnikov, finančníkov, bankárov,  biznismenov a intelektuálov vôbec, nielen v dejinách Československa, ale aj v strednej, či východnej Európy, sa uskutočnila práve v našom Bardejove. Treba poznamenať, že za jeho služby, rady či pomoc pre Slovensko, mu bolo prezidentom SR I. Gašparovičom udelené najvyššie vyznamenanie pre cudzincov: Rad Bieleho Leva II. stupňa. Žiaľ, musím so smútkom  a poľutovaním oznámiť, že tento človek tak šľachetného srdca, skvelý, dobrý a úžasný pán John Edwin Mroz, už nie je medzi nami nakoľko opustil tento svet v minulom roku. Nech mu dá Pán večné odpočinutie.

Čo sa týka organizácie IEWS/EWI, jeho Centrum toto pôsobilo v Prahe do 1998 a neskôr už stratilo opodstatnenie, nakoľko hranica Európy medzi Východom a západom sa posunula viac na východ. Kvalitatívne sa tiež zmenili hrozby svetovému mieru a bezpečnosti. Do popredia vstúpili problémy medzinárodného terorizmu, extrémizmu a fundamentalizmu prepojeného na zbrane hromadného ničenia a moderné technológie, otázky energetickej bezpečnosti, rast nových, veci okolo sporu Ukrajina – Rusko, migračná katastrofa tiahnuca na Európu, globálnych hráčov (Čína, India) a ďalšie. Teda sledujú sa súvislosti medzi týmito na jednej a posilňovaním národnej bezpečnosti na druhej strane.  Na ich súčasnú pomoc pri  ich riešení sa  EWI zameriava v tejto dobe, teda v 21. storočí vo svojom poslaní.

A napokon resumé

Takto nejako sa táto, tak dôležitá a užitočná  udalosť pre naše mesto a jeho budúcnosť sa vtedy pred 25 rokmi udiala. Mnohí už na ňu pozabudli alebo o nej vedia veľmi málo, či iba z počutia, prípadne z bedekerov či encyklopédií resp. všemocného počítača. Naozaj sa o tom ťažko píše, lebo človek je tvor zábudlivý. Avšak vzhľadom na jej jubilejnosť i fakt, že je to jedno z najvýznamnejších podujatí všetkých čias Bardejova si zasluhuje, aby sme ju zvlášť mladšej generácií aspoň takto pripomenuli. Vďaka informáciám, od ochotných a fundovaných ľudí (Ing. Ľubomír Skaloš, Ing. Juraj Popjak, Ing. Viktor Hvišč, Mgr. Ľuboš Roman, Oľga Nováková, Ľudmila Matuševská a JUDr. Vasil Hudák) som získal isté informácie, ktorými som doplnil pestrú mozaiku vlastných informácií z čias, keď som bol pred 25 rokmi pri tom. Takto vás môžem, dá sa povedať fundovane,  informovať o podujatí, ktoré prostredníctvom svetových médií vyniesli a svojim spôsobom etablovali našu vlasť i náš Bardejov do celosvetového ponímania v začiatkoch nášho vstupu do nového spoločenského a politického diania strednej Európy. Okrem toho tvrdím, že prostredníctvom neho sa Bardejovu pootvorili dvere k ďalšiemu úspechu a to k jeho zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného  dedičstva mesta v jubilejnom roku 2000.

Ak sa mi len čiastočne podarilo vám priblížiť dnes už túto historickú udalosť a osloviť vás ňou, v čo dúfam, budem veľmi rád a úprimne verím, že článok poteší nielen stálych čitateľov Bardejovských novostí.          Vďaka!                                                        

       Mgr. Ing. Jozef Krajči,  

       vtedajší poslanec MsZ a predseda Komisie vzdelávania,    

       kultúry, mládeže, športu a TV  pri  MsZ v Bardejove

                       Čriepky o Bardejove

Pri návšteve regiónu sa odporúča navštíviť zrúcaninu Makovického hradu       (z XIII. stor.,10 km), pútnický Gaboltov (18 km), viacero unikátnych drevených kostolíkov: Hervartov (7 km, už zapísaný tiež v Zozname UNESCO), ďalej - Frička (29 km), Jedlinka (16 km),, Kožany(25 km), Krivé (16 km), Tročany (17 km), Lukov -   -Venécia, (23 km), hrdinnú Duklu (50 km), obec Regetovku so známym lyžiarskym areálom a rašeliniskom s mäsožravou rosičkou (16 km),... Lákavá je aj návšteva dvoch blízkych poľských partnerských miest : Kúpeľné mesto Krynica (30 km) s kultúrnym deptákom a lyžiarskou Gondolou i  neďalekým včelárskym skanzenom a potom Gorlice(50 km), niekdajšie ropné európske eldorádo a miesto urputných bojov počas I. svetovej vojny. Cestou k nemu sa dá zastaviť pri viacerých unikátnych urbanisticko-architektonických skvostoch, cintorínov z I. svetovej vojny od nášho významného arch. Dušana Sama Jurkoviča. V bezprostrednom okolí možno navštíviť náš prvý slovenský 20 miestny Hospic Matky Terezy v Bard.Novej Vsi (od 2003) a následne Bardejovské Kúpele. Tam okrem kúpeľného areálu s 13 liečivými prameňmi možno navštíviť prvý slovenský skanzen, obzrieť si sochu cisárovnej Alžbety -Sissi (J.Donáth,1903), prvý Mierový stĺp na Slovensku (od Japonca E. Kiyoshiho, 1996) a iné zaujímavosti.

            Na mesto je nádherný pohľad z veže baziliky (z 50m ochodze), z Kalvárie od kostola sv. Kríža (1869), zo špičkového hotela Bellevue  i  z návršia Šibenej hory s Cyrilo-Metodským pamätníkom s nerezovým dvojitým krížom (15m) a nápisom „Dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane“.

            Samotné, dnes 33.000 mesto poskytuje k nahliadnutiu a návšteve nekonečné množstvo príležitostí, medzi ktoré patria  a pre svoju unikátnosť sú odporúčané:

                        Zo 16 sakrálnych stavieb (kostoly, kaplnky, synagógy), je najdôležitejšia Bazilika sv.Egídia (XIV.-XVI.) s unikátnym gotickým interiérom- 11 pôvodných oltárov, vežové kamenné  pastofórium, nádherné  lavice a stallá, náhrobné dosky  a epitafy, krstiteľnica, kazateľnica, luster s mestským erbom, obnovená svätyňa s neogotickým oltárom (najvyšším na Slovensku -17m) a nádherný nový obetný stôl, obrovský ranobarokový obraz Prebodnutie kopijou/ Lazenstich podľa Rubensovej predlohy (jeden z najväčších na Slovensku), ktorý bol umiestnený na hlavnom oltári počas reformácie,  mohutný organ(1909 – O.Rieger, Budapešť) a dominantné súsošie Golgoty s 8m víťazným krížom (najväčšie na Slovensku),bazilikálne symboly, pozoruhodný chrámový poklad, hodnotný relikviár a iný mobiliár. V jej priestoroch sa uskutočňujú aj významné kultúrno-spoločenské podujatia a medzinárodné hudobné festivaly (koncerty: Organové dni Jozefa Grešáka ako aj  PONTES – Mosty medzi mestami UNESCO) a slúži aj naj osobné meditácie na zamyslenie sa kto sme, čo konáme a kam spejeme...

            Oplatí sa navštíviť aj viaceré expozície Šarišského múzea, najmä tu v radnici a tiež unikátnu a jedinečnú expozíciu IKONY (prvá a jediná v strednej Európe), už spomínané Židovské suburbium s pamätníkom holokaustu, nádhernú zrekonštru-ovanú synagógu BikurCholim,  ktorá je sťaby pripravená na bohoslužby, viaceré výstavné siene na Radničnom námestí (v Šarišskom múzeu, Mestskom odd. kultúry, Hornošarišskom osvetovom stredisku a v Poľsko-slovenskom dome) i vo viacerých mestských Základných umeleckých školách. Nezaškodí ani pozastavenie sa pri viacerých pamätníkoch, napr. Viktora Myskovszkého, významného slovenského polyhistora a oceneného účastníka viacerých výstav EXPO - v areáli Okresnéhoého štátneho archívu (v ktorom sú umiestnené viaceré úžasne cenné historické  originálne privilégialne listiny), pamätník výstavby kúpeľného mosta cez Topľu, tiež pri monumentálnej 4m drevenej plastike Bardejovské ruky, venovanej maďarskými umelcami z lásky a v zmysle pekných vzťahov Maďarov k Slovákom (1998) - sú zložené k modlitbe s poslaním  večne ochraňovať mesto a najmä baziliku. Nachádzajú sa v Akademickom parčíku pri dolnom barbakáne v blízkosti pamätných stromov: javora a  lipy dovezených z USA Washingtonské záhrady pri Bielom dome) a osobne zasadených viceprezidentom USA D. Quaylom a našim prezidentom V. Havlom  v prítomnosti ďalších osobností počas Konferencie Východ -Západ IWES (1991), či Pamätníka a vďaky a priateľstva od Fr. Gibalu  r,(? – upresniť!), atď.

Dnes však prechádzky či korzá smerujú do nádherného, nedávno otvoreného Promenádneho parku na Dlhom rade s historickými fragmentmi opevnenia, bášt, múrov a vodnej priekopy i očarujúcou fontánou so svetelnými a hudobnými efektmi, nad ktorými kraľuje vďaka niekdajšiemu tajomníkovi Vankovičovi ,primátorovi mesta i autorovi tohto pojednania zachránená a pekne urastená „Lipa slobody a svornosti“, zasadená za účasti cca 500 Bardejovčanov pri oslavách 50. výročia vzniku  prvej  Československej republiky v tak symbolickom roku– 1968, ktorého 45.výročie si onedlho pripomenieme. Príďte, Bardejovčania sa vám potešia a vo svojom nádhernom meste, v posledných rokoch trojnásobne ocenenom titulom „Najkrajšie mesto SR“, vás radi uvítajú.

            Mgr. Ing. Jozef Krajči