Sviatok patrónky Slovenska,

             Sedembolestnej Panny Márie

 

V bardejovskom kalendáriu dní sa možno dočítať, že mesiac september je pre Slovensko, a teda aj pre Bardejov významným mesiacom. Veď posúďte sami.

Deň prijatia prvej Slovenskej ústavy (1. 9. 1993), Sviatok sv. Egídia, ktorý je patrónom poľnohospodárov vo svete i bardejovskej farnosti, Deň prvého posvätného slávnostného hlaholu nových bardejovských zvonov (1. 9. 1995), Deň bardejovského prváka (4. 9. 2006), Deň slávnostného vyhlásenia bardejovského Dómu sv. Egídia za Baziliku minor (29. 9. 2001) a iné. Okrem týchto, i mnohých ďalších dní a udalostí slávia Slováci a najmä veriaci významný deň, ktorý je u nás aj štátnym sviatkom – Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Keďže v poslednom období sa často diskutuje a vedú polemiky, že sviatkov, najmä tých, v ktorých je pracovné voľno, je priveľa a že treba niektoré vynechať, dovoľujem si bližšie tento sviatok vysvetliť a priblížiť ako aj fakt, prečo sa stala Sedembolestná Panna Mária našou patrónkou.

Úcta k Panne Márii siaha hlboko do stredoveku, aj keď už od najstarších čias  kresťania uctievali Bolestnú Matku z pod kríža jej Syna na Kalvárii. Sv. Bonaventúra, ako veľký duchovný syn sv. Františka z Assisi zložil nádherný hymnus Stabat Mater, ktorý sa neskôr stal súčasťou liturgie k tomuto sviatku a postupne sa rozšíril do celej Európy, čo spôsobilo, že ho pápež Benedikt XIII. Vyhlásil v roku 1727 za celocirkevný.

Sústavne utláčaný slovenský ľud sa neúnavne v modlitbách obracal na Pannu Máriu v tých najťažších časoch a ona vždy bola jeho ochrankyňou, orodovnicou i pomocnicou. Úcta k nej kulminovala začiatkom XVIII. Storočia, kedy sa Slováci Sviatok patrónky Slovenska,

            Sedembolestnej z vďačnosti za vyslyšanie  prosieb rozhodli vybudovať a zasvätiť jej chrám v pútnickom  Šaštíne ( v roku 1733), aby v ňom mohli modlitbami, piesňami a pobožnosťami  ďakovať a pripomínať si jej sedem bolestí, ktorými sú :

1.      Proroctvo Simeonovo, ktorý predpovedal osud jej Syna

2.      Útek Svätej rodiny do Egypta

3.      Stratu 12 ročného Ježiša v chráme

4.      Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste

5.      Ukrižovanie Ježiša Krista

6.      Prebodnutie boku Ježiša kopijou (alebo sňatie z kríža)

7.      Pochovanie Ježiša Krista.

          Nezvyčajná úcta Slovákov k Panne Márii podnietila pápeža Pia XI. vydať pri

 príležitosti 200-ročnice ustanovenia tohto sviatku listinu, resp. rozhodnutie „Breve Celebre apud Slovacaem“ zo dňa 22. 4. 1927, ktorým ustanovil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska i všetkých Slovákov na svete.

Naša patrónka je symbolizovaná pietou – sediaca Matka s mŕtvym

Kristom v lone. V roku 1964 vyhlásil  pápež Pavol VI. Spomínaný chrám v Šaštíne za Slovenskú národnú svätyňu a povýšil ho ako prvý na Slovensku na Baziliku minor  (naša bazilika bola povýšená v poradí siedmou u nás a to v jubilejnom roku 2000 /23. novembra/).

Tu sa žiada spomenúť, že k významným a oddaným mariánskym ctiteľom sa

zaradil aj predošlý pápež Ján Pavol II., ktorý si počas svojho požehnaného pontifikátu vyvolil motto : „TOTUS TUUS“ (celý tvoj – t.j. Máriin) s cieľom oživiť mariánsku teológiu a mariánsku úctu a v tomto smere vkladal do slovenského  ľudu veľké nádej, čo mnohokrát aj deklaroval.

           Okrem šaštínskej národnej svätyne máme dnes na   Slovensku 218 kostolov (v našom dekanáte sú to v Maľcove a Zlatom) a 177 kaplniek zasvätených Sedembolestnej Panne Márii. Z týchto sa v 31 konajú Mariánske púte  (v našom okrese  bývajú od roku 1706 v Gaboltove) a možno konštatovať, že máloktorý slovenský chrám nemá jej symbol.

Tieto i mnohé ďalšie skutočnosti svedčia o zbožnosti slovenského ľudu, ktorú tak výstižne nie tak dávno opísal významný slovenský cirkevný hodnostár kardinál Jozef Tomko: „Viera u Slováka nie je len v hlave, v mozgu, ale i v srdci. Slovák, keď sa modlí, tak spieva od radosti i smúti od žiaľu, ľutuje hriechy, vyžaluje sa Bohu, poteší sa, rozcíti pred Bohom, rozohní sa, precíti a prehreje svoju vieru. Taká je „slovenská“ viera vtelená do slovenskej povahy.“

            Uvedené i mnohé ďalšie argumenty sú nezvratné na to, aby si tento významný sviatok nikto, opakujem nikto, nedovolil pozmeniť.

Samozrejme, že ani v našich bardejovských chrámoch nechýbajú spomínané symboly. Veľmi známou je monumentálna pieta v kláštornom kostole, avšak s istou hrdosťou môžeme vyhlásiť, že jedna z najcennejších piet na Slovensku sa nachádza na oltári murárskeho cechu v Bazilike sv. Egídia. Ona je jedinečná a jediná – kamenné dielo od neznámeho autora zo začiatku XV. Storočia (viď fotografia) a preto sa oddá pri nej (nielen v tento sviatok) pomeditovať nad tým, kto vlastne sme, kam kráčame, čo konáme a akými by sme chceli, či mali byť.  Neváhajme preto a využime túto vhodnú príležitosť.

 

Mgr. Ing. Jozef Krajči

 

 

      

 

 

© 2009 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode