ThDr. Emil Korba

                   kňaz, básnik, publicista, šéfredaktor, rodoľu

Úvodné slovo k 3. vydaniu básnickej zbierky Spev ruží.

Vyšla v Prešove roku 2010

Aj na východnom Slovensku je veľa krásnych vzorov oddanej lásky k Bohu, Cirkvi, k národu a vlasti. Náš vďačný ľud dlho a rád z pokolenia na pokolenie odovzdáva zástavu spomienok, lásky i vďaky našim rodoľubom, ktorí tu medzi nami žili, pôsobili a žiarili ako jasné hviezdy.

Jedným z nich je ThDr. Emil Korba, katolícky kňaz, básnik, publicista, redaktor, veľký patriot Bardejova. Narodil sa 1. mája 1930 v Bardejove v rodine Jána Korbu (1903 – 1966) a Štefánie, rod. Holevovej (1905 – 1970), kde rástol so svojimi súrodencami Jánom, Gabrielom a Alžbetou. Zomrel náhle a nečakane v Bardejove 27. októbra 1978 v 49. roku života a 26. roku kňazstva.

Pre tých neskôr narodených je možno málo známy. Preto je treba tu uviesť, že bol významnou osobnosťou v dejinách Bardejova a že si zaslúži aj túto našu spomienku, úctu a vďačnosť. Svojimi aktivitami už ako študent, potom ako publicista, básnik – veľmi zviditeľnil mesto Bardejov – aj v Čechách, kde si na neho s úctou podnes spomínajú. Nie menej sa o to zaslúžil ako kňaz. Smelo preto možno o ňom povedať, že predčil všetky osobnosti, ktoré kedysi žili a pracovali v Bardejove.

Bol to človek neobyčajných schopností, ktoré rozvíjal už v mladosti v rodnom Bardejove pod vedením vynikajúcich profesorov S. Danišoviča, A. Bednára, A. Kostolného, S. Veigla a ďalších. Pamätnica, ktorá bola vydaná pri príležitosti 50. výročia bardejovského gymnázia (1937 – 1987) uvádza, že „najaktívnejším členom bol Emil Korba, ktorý reprezentoval školu v početných literárnych súťažiach“ (s. 30).

Širší a hlbší rozmer dostala jeho publicistika v rokoch vysokoškolských štúdií na Cyrilometodějskej bohosloveckej fakulte v Prahe. Po jej absolvovaní pôsobil na viacerých miestach v Čechách (Bečov nad Teplou, Krásne Údolí so sídlom v Otročíne, Stará Boleslav), pretože na Slovensku nemohol pôsobiť ako gréckokatolícky kňaz. Prednášal na Cyrilometodějskej katolíckej teologickej fakulte v Litoměřiciach; neskoršie pôsobil ako správca fakultnej knižnice, prefekt kňazského seminára a napokon ako arcibiskupský notár v Starej Boleslave. Po návrate na Slovensko (1969) sa mu splnila jeho dávna túžba pracovať v oblasti cirkevnej tlače. Redigoval gréckokatolícke periodiká, Katolícke noviny a bol naďalej literárne činný.

Jeho publicistická činnosť je veľmi bohatá. Spod jeho pera vyšlo veľa myšlienok, básní, článkov, redakčných úvah, polemík, názorov, postrehov, správ, či recenzií. Prispieval do rôznych novín a časopisov. Bohatá písomná pozostalosť čaká na dôkladné bádanie v Šarišskom múzeu v Bardejove. Množstvo časopisov, v ktorých publikoval básne a články, zachovaná homiletická tvorba a bohatá korešpondencia si vyžaduje preto ďalší, naozaj dôkladný výskum.

Jeho publikácia Bardejovské profily (1952) zahŕňa portréty významných osobností pôsobiacich v Bardejove, akými boli zakladateľ spolkov striezlivosti, teológ a spisovateľ Ján Andraščík, hudobný skladateľ a dirigent Vojtech Kéler, pedagóg, spisovateľ a prekladateľ Juraj-Kello-Petruškin a ďalší.

V jednotlivých profiloch oboznámil verejnosť s krátkym životopisom a hlavne tvorbou týchto významných ľudí. Vyzdvihol ich činnosť a pôsobenie prostredníctvom literárnej tvorby. ThDr. Emilovi Korbovi možno vďačiť za správne ocenenie diela Jána Andraščíka Šenk palenčeny. Okrem toho napísal aj ďalšie práce, ktoré sú cenným príspevkom ku kultúrnym dejinám Bardejova a aj Šariša.

Nemožno tu nespomenúť, že práve jeho zásluhou bola inštalovaná pamätná tabuľa Jánovi Andraščíkovi na priečelí budovy Rímskokatolíckeho farského úradu v Bardejove a pamätná tabuľa Vojtechovi Kélerovi na Radničnom námestí v Bardejove (budova č. 41). Podobná tabuľa bola umiestnená aj J. K. Petruškinovi na starej evanjelickej fare v Bardejove.

Ak by sme chceli určiť najtypickejšie a najcharakteristickejšie motívy, ktoré sprevádzali jeho literárnu tvorbu, nepochybne k nim patria motívy detstva, domova, rodného mesta, Vianoc, či Štedrého večera. Tieto ho fascinovali a evokovali k umeleckému spracovaniu myšlienok, javov, pocitov, s ktorými bol zvlášť spojený a ku ktorým sa rád vracal. Tak vznikli cykly básní Malé elégie za matkou a Sviatok spomienok na detstvo.

Svoju lásku k domovu, k rodnému Bardejovu, ale i k miestam, kde žil, vyjadril v básni Z Prahy a domova (1951):

Povedal som. Prídem domov po čase

A nezatratím láskou krásny rodný kút

Ale ako rastie Praha i v Bardejove vidím zase

Zmeny prerôzne a to je nádhera

Do ktorej vkladám nateraz všetku svoju lásku.

Z úcty k tomuto vzácnemu človekovi, milému priateľovi a spolupracovníkovi, rozhodol som sa vydať jeho pomerne malú básnickú zbierku Spev ruží, ktorú mi osobne venoval roku 1975. Tlačou vyšla v roku 1968 v Prahe. Ako sa uvádza v tiráži, túto básnickú zbierku s originálnym farebným linorytom Jaroslava Vodrážku vydal ThDr. Emil Korba v novembri 1968. Upravil, vysádzal a 100 exemplárov na ručnom lise vytlačil Alois Chvála.

 PaedDr. František Dancák

             editor