Sestra Miriam Terézia Demjanovičová  blahorečená.

Blažená dcéra obuvníka

Svetom prebehla správa, že Svätý Otec František uznal autentickosť zázraku na príhovor Božej služobníčky Miriam Terézie Demjanovičovej, a že jej blahorečenie sa uskutoční v USA v septembri alebo októbri 2014.

Kto je tá budúca blahoslavená – Miriam Terézia Demjanovičová?

Jej pôvod siaha na Slovensko. Pôsobila ako rehoľná sestra v Kongregácii charitatívnych sestier sv. Alžbety. Narodila sa v New Jersey v USA. Jej korene však siahajú do Bardejova.

Koncom 19. storočia Slováci húfom odchádzali do cudzieho sveta, väčšinou ďaleko za more, do Spojených štátov amerických a do Kanady. V skupine vysťahovalcov z východného Slovenska, ktorá prišla do spojených štátov v máji roku 1884 bol aj mladý manželský pár, Alexander a Joanna Demjanovičová. Zosobášili sa len pred niekoľkými mesiacmi vo svojom rodnom meste Bardejov.

Zo stručných matričných údajov Gréckokatolíckeho farského úradu v Rešove (okres Bardejov) sa o rodičoch a prarodičoch budúcej svätice dozvedáme zaujímavé údaje. Genealógia rodu Demjanovičovcov a Suchých ukazuje, že Miriam Terézia Demjanovičová i po otcovej i po matkinej línii bola gréckokatolíčka. Pod č. 2/1884 je záznam, že 18. februára 1884 Alexander Jakub Demjanovič, gréckokatolík, bývajúci v Bardejove, sa zosobášil s Joannou Suchou zo Zábavy, gréckokatolíčkou. Sobášil ich Augustín Hvozdovič (v Rešove pôsobil v rokoch 1878 – 1902). Tu treba poznamenať, že Bardejov v tom čase bol filiálkou Farnosti Rešov.

Alexander Demjanovič bol obuvníkom. Nemožno povedať, že sa mal zle. Chcel si však zlepšiť svojej postavenie. Preto sa rozhodol odísť do USA a tam hľadať svoje životné šťastie. Loď ich priviezla do newyorského prístavu. Rozhodili sa pre mesto Bayonne. Jeden z hlavných dôvodov, prečo si vybrali práve toto mesto, bol tamojší chrám, v ktorom sa konali bohoslužby pre gréckokatolíkov práve tak isto ako v ich rodnom Bardejove. Pre slovenských prisťahovalcov chrám znamenal veľmi mnoho. Uprostred cudzieho, chladného a často priam nepriateľského sveta, bol chrám ostrovčekom pokoja, kúskom rodného Slovenska. Neskoršie prišli do USA aj bližší a ďalší príbuzní Demjanovičovcov. Všetci sa usadili v Bayonne v mestskej štvrti, ktorú volali Irish Town (Írske mesto).

26. marca 1901 rodine Demjanovičovcov Pán Boh požehnal siedme a posledné dieťa, dievčatko, ktorému dali meno Terézia. O päť dní neskoršie, 31. marca ju pokrstil kaplán gréckokatolíckej osady Teodor Štefan, nie však v chráme, kde sa zvyčajne udeľuje sviatosť krstu, ale v jej rodnom dome. Spolu s krstom dostala aj sviatosť myropomazania, ako je to zvykom vo východnej obrade. Nevieme, prečo sa krstné obrady vykonali v súkromnom dome Demjanovičovcov. Pravdepodobne si to vyžadovalo slabé zdravie novonarodeniatka.

Terézia Demjanovičová už od detstva prejavovala pozoruhodné dary prírody a milosti. Už v útlom veku túžila celkom sa oddať Bohu. Keď vyrástla v dievčinu, vážne sa usilovala poznať Božiu vôľu ohľadom svojho života. Ako jedenásťročná skončila základnú školu. Stredoškolské vzdelanie dostala na Bayonne High School, kde roku 1917 zmaturovala. Veľmi túžila stať sa karmelitánkou, ale pre chorobu svojej matky musela sa zdržať doma ako ošetrovateľka.

Po matkinej smrti (1918), na podnet rodiny, začala štúdium v Kolégiu sv. Alžbety v Convent Station v septembri 1919, ktoré roku 1923 ukončila s vyznamenaním. Tam dosiahla hodnosť „Master of Arts“ v slobodných umeniach. Jej srdce veľmi túžilo po rehoľnom živote a tak 11. februára 1925 v stúpila do noviciátu Milosrdných sestier svätej Alžbety. 17. mája 1925 bol deň jej obliečky, pri ktorej prijala rehoľné meno Miriam Terézia. V ten deň bola v Ríme vyhlásená za svätú Terézia z Lisieux.

Život Terézie v reholi bol krátky, ale vyplnený usilovnou prácou a telesnými i duševnými utrpeniami. Po krátkej chorobe zomrela 8. mája 1927 ako 26-ročná. Pred smrťou zložila verejné rehoľné sľuby. Po celom svete po jej smrti boli zaznamenané početné milosti a uzdravenia, ktoré sa pripisujú jej orodovaniu. Úctu si získala nielen svojím bezúhonným kresťanským životom, ale predovšetkým knihou duchovných úvah, ktoré po jej smrti boli vydané pod názvom Väčšia dokonalosť.

Úspech tejto knihy podnietil záujem aj o jej inú literárnu tvorbu. Z jej pozostalosti boli vydané básne, vianočná divadelná hra, rozjímania, úryvky z denníka atď.

Na podnet vtedajšieho biskupa rímskokatolíckej diecézy v Patersone v New Jersey Thomasa McLaughlina sa krátko po skončené druhej svetovej vojny začali prípravné práce na beatifikácii sestry Miriam Terézie. V USA bola založená špeciálna organizácia – Modlitbová liga sestry Miriam Terézie, ktorá združovala niekoľko tisíc členov. Duchovným riaditeľom bol kňaz Štefan W. Frindlay OSB. Jej hlavným cieľom bolo skúmanie života a diela sestry Miriam Terézie, aby sa urýchlili prípravy procesu jej blahorečenia. Od roku 1946 cirkevná vrchnosť vymenovala niekoľko komisií s cieľom úradne preskúmať život a dielo sestry Miriam Terézie. Závery tohto skúmania boli doručené Svätej stolici vo Vatikáne, kde bol vymenovaný postulátor pre proces jej blahorečenia. Postulátorom jej kauzy bol istý čas už zosnulý slovenský františkán – minorita Mons. Daniel Faltin, cirkevný právnik, rodák z Kurimian pri Levoči. V júni 1980 Kongregácia pre svätorečenia pri Svätej stolici vo Vatikáne vydala dekrét, v ktorom bolo predstaveným Rímskokatolíckej diecézy v Patersone oznámené, že sa proces beatifikácie začal.

Keď som v roku 1974 hovoril v Ríme s teraz už nebohým o. prof. Michalom Lackom SJ o tom, ako sa ďaleko pokročilo v príprave na jej blahorečenie, otec Michal Lacko SJ vtedy povedal: „Záležitosť jej blahorečenia ju už hotová, ale pred ňou je ešte veľa žiadostí o blahorečenie. Avšak niektoré udalosti u nás by mohli toto blahorečenie urýchliť.“ Takéto udalosti sa u nás odvtedy udiali, ale zdá sa, že jej blahorečenie nebol kto posúriť. Zomrel postulátor o. Daniel Faltin (†2008), zomrel aj o. prof. Michal Lacko SJ (†1982), ktorému jej blahorečenie bolo srdcovou záležitosťou. Neúnavným pracovníkom za jej blahorečenie bol aj slovenský novinár v USA Ján C. Scíranka.

Jej starší brat a kňaz Mons. Karol Demjanovič (†1976) našiel v jej pozostalostiach viacero zápiskov a poznámok mystického charakteru zameraných na kresťanskú dokonalosť, ktoré v roku 1928 vydal v knihe pod názvom Greater Perfection (Väčšia dokonalosť). Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme ju v roku 1975 vydal pod názvom Kvet z bardejovských záhonov. Jej autorom je rímskokatolícky kňaz Štefan Senčík SJ. Ten istý autor ju v roku 1981 doplnil niektorými novými faktami a vydal pod názvom Na ceste za väčšou dokonalosťou. V obidvoch vydaniach je zaznamenané svedectvo jej brata Mons. Karola C. Demjanoviča, farára osady Panny Márie v Rutherforde, N. J.: „Sestra Miriam Terézia bola a ostala gréckokatolíčkou, hoci bola prijatá do rehole latinského obradu. Vskutku nikdy nežiadala a ani nedostala povolenie prejsť úradne na latinský obrad. Práve v tomto vidíme všetci Božie riadenie. Ona spája Východ a Západ...“ (s. 5 – 6).

Záverom uveďme niekoľko jej myšlienok o duchovnom živote.

„Boh túži pritiahnuť nás k sebe, ale my sa ustavične plazíme v prachu zeme. Tu neplatí nijaká výhovorka: ani roztržitosti stavovských povinností, ani pokušenia sveta, ani nedostatok vedomostí a času... Nie! Koreňom všetkých výhovoriek je nedostatok dobrej vôle. S ňou je všetko možné, bez nej nič sa nedá uskutočniť. Ak ju odoprieme, vtedy ani sám Boh nemôže nič urobiť.“

Ak čítame myšlienky sestry Miriam Terézie Demjanovičovej o duchovnom živote, ktoré napísala pre svoje rehoľné spolusestry, zistíme, že sa v nich Boh prihovára aj nám.

Môžeme povedať, že Pán Boh si vybral spomedzi nás skromnú, ale horlivú dušu, aby nám povedal skrze ňu slová, také dôležité, keďže sa týkajú nášho životného ideálu a jeho uskutočnenia, našej večnej spásy. Preto správa o tom, že sestra Miriam Terézia Demjanovičová bude blahorečená, je aj pre nás gréckokatolíkov veľmi potešujúca.

PaedDr. František Dancák