20 rokov BJ v UNESCO

Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane...                            

20 ročné jubileum zápisu Bardejova v Zozname dedičstva UNESCO                                                          

Ani sme sa nenazdali milí Bardejovčania a už chystáme jubilejnú oslavu zápisu Bardejova do Zoznamu svetového  kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, ktorého  20 ročnú existenciu si onedlho, naisto s nemalou úctou, ale i s istou pompéznosťou pripomenieme .

Zápis sa udial  30. novembra jubilejného roka 2000 rozhodnutím Výboru pre svetové dedičstvo na SVOJOM 24. zasadnutí v austrálskom meste Cairns. Táto udalosť spoločne s povýšením nášho gotického skvostu, chrámu sv. Egídia na Baziliku minor (bolo to presne týždeň predtým: 23.novembra 2000) vyniesla Bardejov na piedestál slovenských i stredoeurópskych historických miest nielen v oblasti duchovnej, ale  i kultúrno-spoločenskej. Oslávme ju preto nielen dôstojne, ale aj  s hlbokou pokorou.

Pojem UNESCO je Bardejovčanom dostatočne známy, nakoľko bezprostredne súvisí aj s našim nádherným historickým mestom. Generálna konferencia  OSN pre výchovu, vedu a kultúru sa na svojom 17. zasadaní (17.10. až 21.11.1972 v Paríži) rozhodla prijať Deklaráciu o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na celej zemeguli. Ide o pamiatky, prírodné prvky a lokality, ktorých  výnimočné hodnoty sú považované za unikátne  a hodné zreteľa zachovania pre ľudstvo.  

Zodpovedný prístup k rozhodnutiu zvýrazňuje aj schválené logo vyjadrujúce symbol, vzájomného prepojenia i neodlučiteľnosti kultúrneho a prírodného dedičstva. Štvorec vo vnútri loga  je forma vytvorená človekom a kruh predstavuje prírodu. Vzájomné prepojenie obidvoch týchto znakov vyjadruje globálnu ochranu sveta a zároveň znázorňuje ich neodmysliteľnú symbiózu ako aj      súčinnosť. Celkovo tento okrúhly emblém naznačuje vlastne symbol globálnej ochrany zemegule, ktorá je obopnutá trojjazyčným nápisom „Svetové dedičstvo“ (vo francúzskom, anglickom a v tom-ktorom  národnom jazyku). Vytvoril ho známy  belgický umelec M. Michel Olyff v roku 1978.

K misii naplnenia spomenutej „Deklarácie“ bola poverená inštitúcia UNESCO (vzniklo v r. 1946 a medzi jej pôvodných 20 zakladateľov patrilo aj Československo). Dnes má 191 členov, ktorí sa okrem inej zodpovednej a cieľavedomej činnosti venujú aj ochrane a zveľaďovaniu kultúrneho a prírodného dedičstva a každoročne dopĺňajú  Zoznam o ďalšie lokality, ktoré musia spĺňať náročné kritéria, aby sa doň dostali. Zápis do tohto zoznamu  nepredurčuje finančné ocenenie, ale ide o istý honor a svojim spôsobom aj vstupenku do turistických aktivít v rámci celého sveta.

Rozhodnutie zriadiť  takýto zoznam vznikol  Dohovorom z 16.11. 1972. Zoznam sa každoročne  dopĺňa  a po poslednom zasadnutí výboru UNESCO pre túto oblasť , ktorého 43. zasadanie sa konalo 15. júla 2019 v azerbajdžanskom Baku, je po poslednom doplnení  tento stav:  Celkom je v ňom zapísaných 1121 lokalít. Z toho je 869 kultúrnych , 213 prírodných  a 39 zmiešaných zo 167 krajín. Medzi nimi je cca  50 v ohrození zániku – skrz slabšiu, zanedbanú starostlivosť či vojenské konflikty. Pre zaujímavosť  uvediem počty zapísaných lokalít z niektorých turisticko-známych krajín   -                   Afrika: Maroko-9, Tunisko-8, Alžírsko a Egypt po 7, Sýria-6,...;                          

-2-Amerika:    Mexiko-35,  USA-24, Brazília-22,  Kanada-20, Peru-12, Argentína – 11, Kuba - 9,... ; Austrália: 20,...; Ázia: Čína-55, India-38, Japonsko-23,...; Európa: Taliansko-55, Španielsko-48, Francúzsko-45, Nemecko-47/-1, Veľká Británia-32, Rusko-29, Grécko a Turecko po 18,... Z našich susedov: Poľsko-16, Česko-14, Rakúsko-10, Maďarsko-8 a Ukrajina-7, atď.

Slovenské kultúrne a prírodné dedičstvo v Zozname UNESCO

Samozrejme,  že medzi nimi nechýbajú ani pamiatky či lokality z našej vlasti. Aj keď si nás po  prvý krát všimli až v roku 1993 (viď v ďalšom texte). V súčasnosti je v zozname zapísaných celkom 7 lokalít z toho 5 kultúrnych  pamiatok a 2 prírodné lokality.  Údajne sa pripravujú ďalšie slovenské nominácie, ktoré nie sú bez šance výberu a to najmä: Hranice Rímskej ríše, tzv. Dunajský Limes         (spoločne s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom); Pamiatky Veľkej Moravy (spolu s Českom), Protiturecký pevnostný systém pri sútoku Váhu a Dunaja - Komárno/Komárom a taktiež Tokajská vinohradnícka oblasť (obidve spoločne s Maďarskom).

V Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO boli zatiaľ zapísané tieto významné slovenské lokality:

*V roku 1993: Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia;  Rázovitá obec Vlkolínec    pri Ružomberku  s jeho pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a napokon Spišský hrad s okolitými kultúrnymi pamiatkami ( cirkevné mestečko Spišská Kapitula s katedrálou sv. Martina; centrum mesta Spišské Podhradie a Chrám Sv. Ducha v Žehre), ku ktorým v r. 2009 bolo pripísané historické centrum Levoče, so zmenou celkového názvu: Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

                 * V roku 1995: Sústava Jaskýň  Slovenského krasu (v počte 10) a maďarského Aggtelek krasu (12), ku ktorým boli neskôr pripísané ešte dve (Dobšinská ľadová a Stratenská, v r. 2000)

              *V jubilejnom  roku 2000: Historické jadro mesta Bardejov so židovským suburbiom. Udialo sa tak v na 24. zasadnutí výboru UNESCO v austrálskom meste Cairns 30.novembra 2000. V texte  rozhodnutia je uvedené:                                                                                                                                    „Bardejov is a small but exceptionally complete and well-preserved example of a fortified medieval town, which typifies the urbanisation in this region. Among other remarkable features it also contains a small Jewish guarter around a fine 18 th-century synagogue.“                                                               V preklade:                                                                                                                                                                            „Bardejov je malý, ale výnimočne úplný a dobre zachovaný príklad opevneného stredovekého gotického mesta, ktoré ilustruje obdivuhodnú urbanizáciu v tomto regióne. Popri iných zaujímavých prvkov obsahuje malú židovskú štvrť okolo peknej synagógy z XVIII. storočia“.

 Výnimočnosť  Bardejova uznala aj Konvencia o ochrane svetového  kultúrneho a prírodného dedičstva zápisom  do Zoznamu svetového dedičstva: „ ako výraz a potvrdenie miesta, ktoré si zasluhuje ochranu v prospech celého ľudstva“.  Treba pripomenúť, že mesto Bardejov už v tom čase bolo cez UNESCO vnímané, zásluhou a prostredníctvom  kuratória ICOMOS, ktoré mu udelilo v roku 1986 Európsku cenu: Zlatá medaila za záchranu, obnovu a udržiavanie pôvodného tvaru historickej časti mesta Bardejov.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    *V roku 2007: Karpatské jedľovo-bukové pralesy, ktoré sa nachádzajú v okolí styčného bodu našich východných  hraníc s Poľskom a Ukrajinou.  Z týchto sa 4 pralesy nachádzajú na Slovensku a to 3 v Národnom parku Poloniny (Havešová, Rožok a Stužica) a jeden  v pohorí Vihorlat (Kyjovský prales) 

*V roku 2008: Drevené kostolíky v slovenskej časti Karpatského oblúka. Ide o zápis ôsmych drevených kostolíkov a jednej zvonice   ( XVI. až XVIII. storočie). Z nich sú:                                                      - dva rímsko-katolícke, medzi ktorými zohráva prioritnú úlohu gotický kostol Sv. Františka z Assisi v našom Hervartove (z r. 1500)  potom chrám Všetkých Svätých v Tvrdošíne (z rovn. obd.),          - tri evanjelické artikulárne chrámy: Kežmarok, Leštiny a Hronsek s osobitnou zvonicou                               - a napokon  tri grécko-katolícke neďaleko vzdialené od Bardejova a to chrám: Archanjela Michala v Ladomirovej, Sv. Mikuláša v Bodružali a Sv. Mikuláša-biskupa v Ruskej Bystrej.

Slovenské nehmotné kultúrne dedičstvo v Zozname UNESCO

Vzhľadom k tomu, že vo svete sa nachádza neuveriteľné množstvo nehmotného dedičstva, ktoré patrí medzi významné hnacie sily kultúrnej rozmanitosti sveta a udržania jej rozvoja bolo výborom UNESCO rozhodnuté, že príjme k tejto otázke ďalšiu „deklaráciu“, ktorej poslaním bude vykonávať  obdobnú činnosť a postup,  ako pri zozname hmotného dedičstva.  Stalo sa tak na jeho 32. zasadnutí 29. septembra 2003  v Paríži.

                V  Zozname nehmotného dedičstva (hovorí sa mu aj žijúce dedičstvo) je dnes zapísaných 314 mimoriadne zaujímavých či írečitých prvkov z celého sveta. Nechýba v ňom ani  7 slovenských. Sú to:

* Fujara a jej hudba (2005), 

*Terchovská muzika (2013), 

*Gajdy  a gajdošská kultúra (2015),

*Bábkarstvo (spolu s Českom – 2016)

*Horehronský viachlasný spev (2017),

*Modrotlač (spolu s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom r.  2018)

*Drotárstvo (2019)

Údajne sa uvažuje s ďalšími nomináciami, ktoré v ňom majú istý predpoklad umiestnenia, ba  aj istý nárok a nie sú bez šance na zaradenie. Ide o tieto známe:  Čičmanské ornamenty, Radvanský jarmok, Aušusnické služby španio-dolinských baníkov, Duchovná a ľudová hudba Mikuláša Schneider-Trnavského,  Tradície zvonárstva, Čipkárske umenie, Štiavnický salamander, Herľanský gejzír a kandidujú aj ďalšie.                                                                                                                                                     Genéza zápisu do Zoznamu dedičstva UNESCO

Na základe úspešne zorganizovaných viacerých podujatí sa magistrát mesta  na čele                  s primátorom a vtedajším, v istom priaznivom zložení  poslaneckým grémiom osmelil a chopil

tejto ponúkanej   možnosti posunúť Bardejov do tzv. vyšších sfér, medzi skvosty historických miest. Rozhodnutie k takémuto počinu sa udialo aj s povzbudením a pričinením viacerých vyjadrení  výrokov  z úst mnohých zúčastnených hostí a osobností prítomných na významných podujatiach v Bardejove na adresu pamätihodnosti mesta. Mám tým na mysli už spomínané oslavy v súvislosti s udelením európskej medaily (1986)  a osláv jej 10. výročím, ako aj usporiadanie slávneho a zdarného „mega“ podujatia s názvom: Svetová konferencia Inštitútu pre bezpečnostné štúdie Východ-Západ (1991). Pod dojmom perfektného zvládnutia týchto sa mesto rozhodlo, že vytvorí klímu a podmienky vedúce k jasnému cieľu, teda urobiť maximum k tomu, aby Bardejov prenikol do rangu európskych historicky- kultúrnych miest, teda tam, kde bol svojim spôsobom už dávnejšie predurčený. 

V ďalšom si zaspomínajme  a pripomeňme, ako sa Bardejov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO začlenil. Spomenuté odvážne rozhodnutie magistrátu evokovalo kompetentných a títo začali konať. Nebolo to však jednoduché, nemal kto poradiť, pomôcť a neboli ani skúsenosti. A tak prvým počinom bolo zriadenie pracovného tímu z domácich, ale i mestu žičlivých  a vplyvných externých odborníkov, ktorý na jeseň 1997 začal pracovať a teda vytvárať podmienky k zápisu s cieľom dokázať a urobiť všetko preto, aby Bardejov do zoznamu pribudol. Toto bol nezabudnuteľný a skvelý počin hodný uznania. Začala sa náročná práca počnúc zabezpečovaním neuveriteľného množstva dokumentácie. Výbornému tímu sa však podarilo pripraviť naozaj kvalitný projekt, ktorý deklaroval jedinečnosť i autenticitu Bardejova. V spomenutom tíme pracovali najmä Ing. Pavol Tarcala, Mgr. Marcela Čechová, Dr. Pavol Popjak a ďalší.  Výsledkom ich neúnavnej takmer dvojročnej práce bolo odovzdanie komplexnej dokumentácie, teda žiadosť spoločne s projektom k zápisu mesta Bardejov vtedajšiemu Centru UNESCO v Paríži. Ich súčasťou bola o. i. aj publikácia „Bardejov a okolie“ od Mgr. Margity Šukajlovej, ktorá s týmto tímom úzko spolupracovala.

Treba poznamenať, čo veľmi potešilo, že predmetná dokumentácia zaujala a žiadosť bola onedlho prijatá.  Na jej posúdenie a následné overenie projektu, bola do Bardejova vyslaná expertná skupina odborníkov z  UNESCO v Paríži,  na čele s nám dobre známym priaznivcom a rodoľubom a dnes už i „Bardejovčanom“ Ing. arch. Giorom Solarom. Táto expertná skupina po dôkladnom uvážení odporučila kompetentným bardejovskú žiadosť schváliť s konštatáciou, že Bardejov patrí medzi najkrajšie zachovalé mesta na Slovensku a jeho historické centrum tvorí jeden z mimoriadne najvzácnejších stredovekých urbanistických jadier s dominantným gotických skvostom, chrámom sv. Egídia.“                 Ďalej bolo v jeho stanovisku uvedené, že by bolo zmysluplné a  vhodné do pôvodného projektu začleniť i areál priľahlého Židovského suburbia, pochádzajúceho z r.1771 až 73. Toto pozostáva z ústrednej synagógy, okolo ktorej vznikol nevídaný urbanistický unikát suburbialneho centra. Týmto sa jej posudok uzatvoril. Nastalo obdobie doplňujúcich prác v zmysle záverov posudku komisie a neskôr i netrpezlivého čakania, počas ktorého už žezlo riešenia tejto jedinečnej záležitosti prevzal nový primátor mesta MUDr. Boris Hanuščak. On, ako nový štatutár mesta spoločne                   s poslaneckým grémiom návrh projektu samozrejme odobril, čiastočne pozmenil realizačný tím a pokračoval v jeho napĺňaní. Išlo najmä o promptne včlenenie suburbia do pôvodného projektu. Toto sa onedlho aj udialo a doplnenej žiadosti k zápisu už nič nestálo v ceste jej schválenia. Neúnavné úsilie ako aj snaha zainteresovaných priniesla svoje ovocie a cieľ dostať - zapísať mesto do Zoznamu UNESCO sa v plnom rozsahu naplnilo a zavŕšilo v závere r. 2000.                             

Priebeh ďalšieho deja

Bolo to práve v piatok 1. decembra 2000, keď sa na sekretariáte magistrátu rozozvučal telefón s radostnou a dlhšie očakávanou depešou z Veľvyslanectva SR v Paríži, ktorej obsahom bolo: „Ste tam!  Bardejov bol včera zapísaný v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO!“.  Onedlho, 5. decembra, prišiel aj písomný doklad - list od vtedajšieho veľvyslanca SR a stáleho delegáta Slovenska pri UNESCO v Paríži pána Vladimíra Valacha (uvediem aspoň výňatok časti textu):                                                                                                                                                                                    „Vážený pán primátor, s veľkým potešením a hrdosťou si Vám dovoľujem oznámiť, že výbor Centra pre svetové dedičstvo UNESCO na svojom 24. zasadnutí v austrálskom meste Cairns dňa 30. novembra r. 2000) rozhodol o zapísaní historického jadra mesta Bardejov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Gratulujeme Vám a tešíme sa spolu s Vami žičiac mnoho úspechov v pamiatkovej starostlivosti o Váš i náš Bardejov.“  Pozn.:(Bolo by vhodné odfotiť tabuľu na priečelí budovy MsÚ)     Toto bola  naozaj nádherná a dojemná správa. A mnohým sa aj úprimne uľavilo. Obrovské úsilie prinieslo mestu  svoje ovocie. Bolo  načim oslavovať a tešiť sa... Avšak ako som už vyššie uviedol, vôbec neslobodno zabudnúť, že enormná snaha uviesť Bardejov do novodobých historických análov sa zrodila počas  skvelých slávností, najmä a počas udelenia Európskej zlatej medaily za obnovu záchranu pamiatok v roku 1986 i osláv jej 10. výročia.  Magistrát mesta Bardejov, konal naozaj veľmi prezieravo, keď v obnove mesta sústavne i naďalej pokračoval.

Čo tomu predchádzalo

             Podarilo sa naozaj veľké dielo, ktoré vyústilo zaradením dedičstva mnohých generácií Bardejovčanov tam kde naozaj patrí. Treba však spomenúť, že okrem statočnej práce tých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili a nebolo ich málo, zohrali úlohu aj iné udalostí, ktoré so v tom období vyskytli. Okrem udelenia už spomínanej Zlatej  európskej medaily (1986), to bolo usporiadanie svetovej Konferencie Inštitútu pre bezpečnostné štúdie Východ-Západ (1991), ktorej sa zúčastnilo vyše 300 významných hosti z celého sveta (z toho neuveriteľne vyše 200 akreditovaných novinárov) načele s viceprezidentom USA  Danom Quaylom, ďalšími hodnostármi a ich 30 prominentnými manželkami a napokon  aj našim vtedajším prezidentom Václavom Havlom. Jeho pamätná veta z bazilikálnej ambony : „ Jsem tady po prvé a žasnu, jak je tady krásně!“ obletela celý svet a keď k tomu prirátame odozvu svetových médií, to bola naozaj mohutná a neuveriteľná propagácia nášho Bardejova. Túto zohralo v prvom rade usporiadanie jednej z najvýznamnejších aktivít vtedajšej doby. Bolo to konanie Celosvetovej bezpečnostnej konferencie Východ-Západ, ktorú navštívilo množstvo osobností a novinárov, ktorých mesto i jeho obyvatelia skvelou organizáciou bezprostredne a úprimne oslovili a vytvorili im nezabudnuteľné zážitky. Ďalším významným podujatím, ktoré pripomenulo Bardejov svetu, bolo vtedajšie najväčšie športovo-spoločenské podujatie s názvom:        „ International challenge day“ (Medzinárodný deň výzvy) , ktoré sme úspešne zvládli a dodnes nemá u nás obdobu. Úspešnou propagáciou  mesta sa javili aj menšie, ale úspešné podujatia, akými boli (niektoré ešte pokračujú) napríklad : Medzinárodné organové dni Jozefa Grešáka, Medzinárodný hudobný festival PONTES, Medzinárodná hospicová a iné zdravotnícke konferencie podobného charakteru, mnohé športové úspechy, skvelá  prezentácia Bardejovských Kúpeľov, návštevy pútavých a nezvyčajných expozícií Šarišského múzea, Štátny archív s dobovými listinami  a viacero hodnotných historických chrámov v meste a okolí, vydanie niekoľkých reprezentačných publikácií a kníh, mincí či poštových známok, nádherná panenská príroda v okolí a mnohé ďalšie záležitosti.  Spomenuté uznania či úspechy mnohých menovaných i nemenovaných sa podpísali a pričinili o to, že náš Bardejov sa stal v široko-ďalekom ponímaní naozaj unikátnym.

 Mestský magistrát v súvislosti s týmto, vždy apeloval na Bardejovčanov výzvou: Vážme si a pripomínajme si tieto udalosti, buďme na ne hrdí a udržiavajme ich aj naďalej, aby sa zachovali pre budúce generácie.  Treba popravde skonštatovať, že k uskutočneniu tohto úžasného diela nás svojom spôsobom vyzval a inšpiroval aj významný bardejovský rodák, vedec a polyhistor, ochranca pamiatok Viktor Myszkovský (1838-1909) s odkazom:                                                                                                                        „ Chráňme si naše pamiatky, zhromažďujme všetky kúsky minulosti čo sa zachovali, aby nenávratne nezmizli, lebo tým by sa naša minulosť stala prázdnejšou, prítomnosť chudobnejšou a budúcnosť pochybnou.“                                                                                                                                              Istotne nás všetkých teší, že sa tak stalo a aj preto v tomto pojednaní chcem  pospomínať, na dobu kedy a ako sa to všetko udialo, ako som to osobne ako vtedajší zamestnanec mesta postrehol a ponímal a tiež na niektorých z tých, ktorí sa pri napĺňaní tejto historickej udalosti podieľali. Roky nám utekajú, čoraz viac zabúdame a preto sa žiada uviesť a pripomenúť si túto dôležitú záležitosť. Verím a som presvedčený, že toto moje pojednanie neostane osamotené a že ho mnohí z vás nejakým spôsobom  či už osobnými zážitkami príbehmi či vlastnými pričineniami a postrehmi doplníte či obohatíte. Budeme vám za to vďační. Veríme, že to bude najmä magistrát , ktorý podá kompetentné informácie čo sa už udialo a najmä čo sa v blízkej budúcnosti ešte udeje.                                           Záverom                                                                                                                                Odovzdanie pamätného certifikátu primátorovi mesta MUDr. Borisovi Hanuščakovi sa udialo na Radničnom námestí 7.júna 2001/11:00. za účastí tisícov a vykonal ho štátnym tajomníkom MK-SR    Dr. Milan Gacík  za melodických tónov hymnu „Starosloviensky otčenáš“ v podaní obrovského zboru spevákov zloženého zo zborov mesta i okresu . Súčasťou ceremoniálu bolo aj odhalenie pamätnej tabule od Dr. Mikuláša Lovackého na budove Historickej radnice (dnes je však premiestnená a zdobí budovu mestského magistrátu). Slávnosť sprevádzal nevídaný, pompézny kultúrno-spoločenský gala-program pripravený pracovníkmi Odd. kultúry MsÚ pod vedením Mgr. Jána Marhulíka.

Vážení čitatelia, na konci tohto spomínania chcem podotknúť, že toto obšírne  pojednanie  chce byť nielen pripomenutím či akousi ponukou k tomu pre nás samých. Žiada sa, aby sme svoje   dovolenkové itineráre najmä počas prázdnin orientovali aj takýmto smerom, akože do vlastnej domoviny. Tisíce ľudí zo zahraničia každoročne študujú príručné mapky, ktoré UNESCO  ponúka (Dodám ešte fotku s pohľadom na zopár). Sú v nich vyznačené aj  naše uznávané  kultúrne a prírodné lokality, ktoré mnohých z nich upútajú, lebo Slovensko ponúka naozaj hodnotné pamätihodnosti. Aj preto  som vám ich v texte aj bližšie priblížil/popísal. Možno to pokladať nielen za pozvanie, ale aj akúsi vstupenku k možnosti vidieť to, čím sa hrdíme a tiež k mnohého osobnému poznaniu                     a obohateniu  sa.

              Neváhajme preto aj my i so svojimi rodinami či priateľmi a navštívme ich. Takto nenáročnou formou môžeme získať  mnohé poznatky a vedomosti o hodnotách našej  vlasti, ku ktorej sa tak vehementne hlásime najmä v zmysle názvu tohto článku.                                                                            Mgr. Ing. Jozef Krajči (03/2020)