Výlet do Sárospataku a Tokajskej oblasti
Pobočka Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie v Bardejove zorganizovala v pondelok 29.augusta 2011 výlet do Sarospataku a Tokajskej oblasti.
Prvou našou zastávkou bolo malebné mestečko s historickým centrom - Sárospatak (slov. Šarišský Potok, Blatný Potok), ktoré leží v preslávenej vinárskej oblasti Tokaj a je považované za jedno z najkrajších miest Maďarska. Najskôr sme si prezreli Baziliku minor, v ktorej sa nachádza aj relikvia sv. Alžbety. Najznámejšou historickou pamiatkou mesta je hrad Rákoczi, ktorý dal postaviť Ondrej II. Uhorský. Vznikla tu jedna z najvýznamnejších vysokých škôl Maďarska, na ktorej pôsobil niekoľko rokov Jan Amos Komenský. V roku 2002 bolo 5000 árov miestnych viníc zapísaných na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Druhou našou zastávkou bola Tokajská oblasť na území Slovenska. Táto oblasť je jednou z mála oblasti na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. O tokajskom víne sa hovorí ako o elixíre večnej mladosti. Dozrieva tu hrozno, z ktorého sa vyrába víno, ktoré už v 17. storočí na svojom dvore popíjal Ľudovít XIV. Od neho pochádza slávny výrok o tokajskom víne: „Vinum regnum, Rex vinorum“ – „Víno kráľov, Kráľ vín.“ Vo vinárskej spoločnosti Tokaj Macik Winary (ocenená ako Vinárstvo roka 2011) sme sa zúčastnili degustácie tokajských vín, ktorá bola obohatená o biblicko-teologický pohľad na víno a zaujímavé myšlienky o víne, ktoré pripravili a predniesli podpredsedovia bardejovskej pobočky ÚSKI Mgr. Ing. Jozef Krajči a PhDr. Jozef Geffert.
Cestou naspäť sme sa zastavili v obci Sačurov, kde sme navštívili otca ICLic. Jozefa Zorvana, ktorý v našom meste úspešne pôsobil ako gréckokatolícky dekan – farár. Záverom si dovolím tvrdiť, že to bol pekný výlet, počas ktorého sme sa dozvedeli veľa nového a navštívili krásne miesta.
Ďalším podujatím, ktoré pripravuje pobočka ÚSKI v Bardejove, je prednáška rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety prof. MUDr. Vladimíra Krčméryho, DrSc. vo štvrtok 6.10.2011 v hoteli Šariš so začiatkom o 15:30 hod.
Dr. Ján Maník
___________________________________________________________________________________
PRÍHOVOR
o víne k účastníkom výletu do Sarospataku a Tokajskej oblasti
Vážení priatelia,
srdečne Vás vítam v mene organizátorov na našom stretnutí v známej vinohradníckej oblasti Tokaj , o ktorej sa hovorí, že sa tu dopestuje „Kráľ vín a víno kráľov“.
Keďže sme kresťanská organizácia a tu v pivnici a chceme ochutnať šľachetné odrody vína bude dobre, ak sa na víno pozrieme trochu bližšie z teologického pohľadu.
S pitím vína by sa mala spájať určitá kultúra pitia, víno by sa malo vychutnávať a prijímať ako veľký Boží dar. Víno je vo Svätom písme fenomén, o ktorom môžeme povedať , že sa spája s veľkými udalosťami našej spásy. Už v Starom zákone čítame, že Izraeliti objavili Palestínu ako krajinu vhodnú na pestovanie hrozna ako o tom svedčí kniha Numeri, kniha prísloví, kniha Makabejcov, kniha sudcov, či prorok Izaiaš.
V Novom zákone nájdeme podobenstvo o robotníkoch vo vinici, o zlých vinohradníkoch
- podobenstvo o milosrdnom samaritanovi, ktorý nalial ranenému do rán olej a víno
- Ježišov výrok, že nové víno patrí do nových mechov a staré víno do starých
- apoštol Pavol píše Timotejovi, že biskup nemôže byť pijan, ale na druhej strane hovorí, že „...aby nepil len vodu, ale užil si aj trochu vína“.
- ale najmä zázrak premenenia vody na víno v Káne Galilejskej. Tu sa odohráva niečo zvláštne – Ježiš zabezpečí pre súkromné slávnosti obrovské množstvo vína - okolo 520 litrov. Voda, ktorá mala slúžiť na rituálne očisťovanie – stáva sa vínom , stáva sa darom. Vidíme v tom veľkú symboliku – Boh sa vyznačuje hojnosťou. Hojnosť v Káne Galilejskej je znamením, že sa začala Božia slávnosť s ľuďmi. Svadba sa tak stáva obrazom , ktorý ukazuje Mesiáša a jeho obetu a Ježiš tu zjavuje svoju slávu.
- Pochopiteľne nemôžme opomenúť pitie vína pri poslednej večeri. Ako píšu evanjelisti : V predvečer svojho utrpenia sa Ježiš zišiel so svojimi učeníkmi na oslave sviatku nekvasených chlebov. Keď sa všetko vykonalo podľa zvyku, Ježiš vzal chlieb, vzdal vďaky rozlomil ho so slovami „ Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ S podobnými slovami podal kalich s vínom a hovorí Toto je moja krv, toto robte na moju pamiatku.“ Víno sa tu dostáva do teologickej reality keď Pán Ježiš pri ustanovení eucharistie ponechal chlebu a vínu ich vonkajšie podoby, avšak zmenil ich podstatu na vlastné telo a krv ako pokrm a nápoj spásy. Chlieb a víno sa stali vyjadrením živého Krista uprostred nás a existujúceho pod spôsobom chleba a vína. Pri poslednej večeri poukazuje na víno, ktoré vzíde z jeho utrpenia, z jeho lásky až do krajnosti. Ako hovorí sv. Otec Benedikt XVI:“ V tomto zmysle má podobenstvo o viniči silné euchristické pozadie. Odkazuje na ovocie, ktoré prináša Ježiš. Na jeho lásku, ktorá sa daruje na kríži, ktoré je novým lahodným vínom, aké patrí k Božej svadobnej hostine s ľudstvom“.
Žalm 104 hovorí o tom čo Boh prostredníctvo Zeme daruje človeku:
- chlieb, ktorý získava zo zeme, víno, ktoré mu rozveseľuje srdce a olej, ktorý mu rozžiaruje tvár. Sú to tri veľké dary Zeme, ktoré sa stali sviatostnými prvkami v cirkvi. Tieto tri dary sa navzájom líšia svojimi charakteristikami:
- chlieb – je základnou potravinou, patrí bohatým aj chudobným, stelesňuje dobrotu Stvoriteľa
- víno naproti tomu stelesňuje sviatok. Dáva človeku zakúsiť slávu stvorenia. Patrí k obradom soboty, paschy, svadby. A dáva nám pocítiť niečo z konečnej slávnosti Boha s ľuďmi, ku ktorej smerujú naše očakávania. Prorok Izaiáš hovorí: Pán zástupov pripravil na vrchu Sion všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.
Tu si môžeme položiť aj otázku prečo si Kristus zvolil ako znak svojej prítomnosti práve jedlo, čo sa stáva pri jedení? Jednoduchá odpoveď znie v dvoch rovinách: Posilníme sa a zažijem pravé spoločenstvo..
Chlieb a víno je potravou pre človeka, potrebné pre biologický život. Eucharistia je potrava pre večný život v Kristovi. On hovorí:“ Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.“ Tým chce Kristus povedať: Potrebuješ ma tak naliehavo, ako každodenný chlieb. Spoločenstvo pri stolovaní je znakom spolupatričnosti. Vieme, že spoločný obed, svadobná hostina, ale aj naše spoločné posedenie zbližuje ľudí. Stávame sa bližšími , lepšie sa spoznávame, pomáhame si a to nás premieňa - stávame sa lepšími kresťanmi. Naša spolupráca na stvoriteľskom Božom diele sa zvlášť hodnotí a darí vtedy, keď ju konáme kolektívne, spolu s ostatnými v spoločenstve.
Tento zákon nás vyzýva zapojiť sa do rôznych spoločenských ustanovizni a jednou z nich je aj Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie. V koncilových dokumentoch sa o tom hovorí takto: Povinnosti diktované spravodlivosťou a láskou sa plnia lepšie vtedy, ak sa pričinia o spoločné dobro tým, že napomáhajú verejným a súkromným ustanovizniam , ktoré pracujú na zlepšení životných podmienok človeka. Aj v tomto duchu môžeme hodnotiť dnešné spoločné stretnutie a angažovanie v našej organizácii.
Sväté písmo, kultúra vína i teológia vína nás dôsledne upozornili na vznešené poslanie tohto nápoja. Nechceme, aby tieto slová zazneli moralizujúco, ale v rámci našich síl a možnosti nedovoľme, aby človek svojim barbarstvom dehonestoval toto vznešené poslanie vína. Ak teda budeme dvíhať pohár s vínom, dvíhajme ho vždy s dôstojnosťou, kultúrnosťou i vznešenosťou, aká tomuto vzácnemu nápoju patrí.
PhDr.Jozef Geffert
Literatúra:
Sväté písmo
Benedikt XVI.- Jozef Ratzinger: Ježiš Nazaretský
Duda Ján: Teológia vína
Krenzer Ferdinand: Zajtra sa bude opäť veriť
Vrablec Jozef: Aj ty hľadáš šťastie ?
_______________________________________________________________________________
Foto:PhDr.Jozef Geffert
_____________________________________________________________