B a z i l i k a, velebný pojem

  /12 rokov od inaugurácie bardejovskej  baziliky /

                Mesiac september bol pre bardejovskú verejnosť a to nielen kresťanskú, významným a požehnaným  mesiacom. Už 1. septembra sme si okrem výročia prijatia slovenskej ústavy pripomenuli  aj sviatok sv.Egídia, ktorý je patrónom nášho nádherného chrámu, gotického skvostu, stredobodu mestského centra, zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.  Chrám bol pápežom J. Pavlom II. povýšený na baziliku-minor  23.novembra 2000 so slávnostnou  inauguráciou: 29.septembra 2001. Aj preto  vám túto skutočnosť chceme bližšie priblížiť, objasniť  a pripomenúť.  

                Ak dnes začujeme výraz „bazilika“, okamžite si predstavíme niečo úžasné, vznešené a veľkolepé. Od nepamäti  sa používa v týchto dvoch významoch.

 V prvom z nich sa bazilika poníma ako budova. Už pri výstavbe egyptských chrámov, neskôr v starovekom Grécku ako úradná budova pre  archontov /najvyšších úradníkov/, resp. v starom Ríme ako súdna, či tržná budova na hlavnom námestí pre stretávanie sa veľkého množstva verejnosti. Po získaní povolenia slobodného prejavu svojej cirkvi (cisár Konštantín I. Veľký, Milánskym ediktom z r. 313) kresťanov pribúdalo a potrebovali priestory pre konanie Bohoslužieb a stretávania sa. História spomína, že sa dlho rozhodovali, ktorý druh  z nich bude lepšie vyhovovať ako chrám pri ich nových  možnostiach a podmienkach. Napokon sa ich rozhodli budovať podľa rímskeho typu bazilík. Tento pozostával  z  troj či päťloďových miestností s polkruhovou apsidou v tej strednej, podstatne vyššej /hlavnej/ smerom na východ, s katedrou, resp. obrazom božstva. Vnútorný priestor však zvykli rozšíriť o transept (priečna loď), prepájajúci bočné lode popred apsidu. Bazilikalný  typ chrámov je charakteristický najmä pre stredovek a jeho vyvrcholením sú katedrály. Spomínané a doložené  sú aj  na našom území (IX. stor.): Mikulčice, Bratislavský hrad a potom niekoľko ďalších v románskom období (XI. až XIV. stor.).   V druhom význame sa termín bazilika používa akotitul udeľovaný významným katolíckym privilegovaným chrámom.  Delia sa na väčšie: Bazilika-maior, resp. menšie: minor.     A tieto si  v ďalšom texte priblížime.

 Medzi baziliky väčšie/maior, tzv. patriarchálne patria: Bazilika sv. Petra (konštantinopoľský patriarchát), Bazilika sv. Pavla za hradbami (alexandrijský patriarchát), Bazilika P.Márie Väčšej /Santa Mária Maggiore (antiochský patriarchát) a Bazilika sv. Jána v Lateráne (západný,  patriarchát). Práve táto lateránska sa považuje za Matku a hlavu všetkých kostolov Ríma a sveta. Ako prvú ju vysvätil pápež Silvester I.(9. novembra 324) za arcibaziliku a v jej areáli, potom ako rímsky biskup aj sídlil, a po ňom až do roku 1377 všetci pápeži, kedy sa presťahovali do Vatikánu. Ale aj tak je táto stále hierarchisticky najvyššie postaveným chrámom katolíckej cirkvi na svete.

Titul bazilika menšia/minor, sa začal používať až v XVIII. st. Prvým vysväteným chrámom s týmto titulom bol Kostol sv. Mikuláša v Tolentíne  (Taliansko) Piom VI., 27.júna 1783.  Veľký rozmach udeľovania bazilikálnych titulov nastal po II. Vatikánskom koncile, ktorého dekrét „ Domus Dei“ ustanovil normy a kritéria. Do života boli uvedené dokumentom „Pastor bonus“ z 28.júna 1988. Iste nás všetkých zaujíma, ako to bolo s bazilikami na Slovensku?

 Medzi prvé architektonicky  najhodnotnejšie a najpozoruhodnejšie chrámové komplexy s označením Bazilika sa na Slovensku v literatúre spomínajú iba - románsky chrám v Hronskom Beňadiku (XI. storočie) neskôr prestavaný v gotickom štýle(XV.) a potom nezvyklý dvojposchodový chrám s kaplnkou sv. Štefana  (XI.) v Diakovciach pri Šali  (z roku 1228). V ďalšom období sa na našom území o bazilikách nehovorí  a až v polovici 70. rokov minulého storočia sa Slovensko akoby prebudilo. Vďaka iniciatíve a príhovoru vtedajších slovenských biskupov  vdp. Dr. Ambroza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho zavítala na scénu šaštínska bazilika.

          Ešte pred zmenou bývalého režimu boli u nás vysvätené 3 baziliky. Už spomenutej a teda prvej z nich bol udelený  tento titul pútnickému chrámu (z roku 1733) Sedembolestnej Panny Márie v Šaštín/Strážach  (pápež  Pavol VI., 27.12.1964), keď už predtým bol vyhlásený za Slovenskú národnú svätyňu (pápež Pius XI., 2.apríla1927)  a zároveň ustanovil patrónku chrámu, za Patrónku Slovenska a všetkých Slovákov na svete (Breve: „Celebre apud Slovacaem“). Navštívil ju aj pápež Ján Pavol II. keď si ju najskôr obzrel na vrtuľníku  22.4.1990 a potom 1995 už osobne navštívil. Navštívila ju aj Matka Tereza v sprievode Mons. Jána Sokola (1987).Druhou bazilikou sa stal pútnický chrám Navštívenia P. Márie na Mariánskej hore v Levoči (z roku 1908), postavený na mieste starodávnej kaplnky (1311). Tradícia pútí siaha do XIV. Milostivá socha P. Márie pochádza cca. z r.1480). Chrám bol povýšený na baziliku: 26.januára 1984     /pápežom  J.  Pavlom II./. Tou treťou sa stal pútnický gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky (z roku 1893) v Ľutine pri Sabinove (prešovské arcibiskupstvo). Milostivá ikona z r. 1851 (odvtedy sa začali púte) bola najskôr v kaplnke(1851),  neskôr v drevenom chráme a napokon od r. 1908 v novom kamennom chráme ktorý bol povýšený na baziliku: 22. 6.1988, opäť J. Pavlom II.)

Neskôr a doposiaľ,  bolo na Slovensku vysvätených postupne ďalších deväť  chrámov. Prvých päť povýšil pápež J. Pavol II., Ďalšie  štyri pápež  Benedikt XVI. Ide o tieto:

Pútnický  chrám  Navštívenia P. Márie, Staré Hory pri B. Bystrici (z r. 1990) s Milostivou sochou P. Márie   na hlavnom oltári (z XV.)  a zázračnou studničkou datujú púte už  od  XV. Povýšený na baziliku: 1. 8.1990.                  

Katedrálny chrám  sv. Emeráma, Nitra(z XI.), povýšený na baziliku:  21.10.1998, sídelný chrám kardinála Mons. Jána Chrizostoma Korca  Tento sa však skrz hierarchiu  a svoje osobitné poslanie              v dokumentácii medzi slovenskými bazilikami neuvádza.

Chrám povýšenia Svätého Kríža, Kežmarok (z r. 1486). Pôvodne románsky (XIII.) neskôr gotický. Centrálny kríž (z XV.) zo starého chrámu bol umiestnený na hl. oltári z r.1868. Stal sa prvou  nemariánskou  bazilikou  na Slovensku. Povýšený:  29.7.1998.

Chrám sv. Egídia, Bardejov (z XV.) s pôvodnými 11. gotickými krídlovými oltármi a ďalším mobiliárom a jedným z najväčších zvonov na Slovensku (4 T). Povýšený: 23.novembra 2000. Spolu s najgotickejším slovenským  mestom bol začlenený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO 29.11.2000.   / viď aj neskoršia poznámka v tomto článku  -  mobiliár a erb/

Chrám Narodenia P. Márie, Rajecká Lesná /Frivald(z r.1886) Postavený na základoch kostola z r. 1400, púte  od XVII. ). Je v prekrásnom prostredí neďaleko Žiliny. V areáli chrámu sa nachádza nádherný, svetoznámy  drevený Slovenský Betlehem (od rezbárskeho  majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc/1995) a opodiaľ  pôsobivá kalvária (1921).  Povýšený: 11.3.2002.

Chrám narodenia P. Márie, Vranov nad/Topľou(z r.1480). Nachádza sa pri františkánskom kláštornom  komplexe  (z r. 1440). Pôvodne gotický neskôr (v r.1756)  zrenovovaný s bohatou barokovou výzdobou a zázračným obrazom P. Márie, ktorá už pred 300 rokmi  ronila krvavé slzy Povýšený: 19.6.2008.

Gotický Dóm sv. Mikuláša, Trnava (z r. 1380), pôvodne románsky. Dominantným je obraz žehnajúcej P. Márie, ktorá počas tureckých invázií (1663 a 1708) ronila slzy – odvtedy sa datujú trnavské púte – Trnavská novéna. Povýšený:  9.11.2008

Ďalším zo slovenských chrámov, poctený titulom Bazilika-minor: 31.júla 2011, je mariatalský gotický kostol Narodenia P. Márie, Marianka  pri Bratislave(z r. 1380). Neskôr v XVII. storočí bol barokizovaný. Ide o najstaršie pútnické miesto na Slovensku a vôbec  prvé v Uhorsku. Soška Milostivej P. Márie pochádza z r.1030.

Posledným, dvanástym /zatiaľ / je  gréckokatolícky neobyzantský chrám Zoslania svätého Ducha pri kláštore redemptoristov v Michalovciach (1935), ktorý bol povýšený na Baziliku - minor dňa 5.marca 2012. Toto je výpočet našich slovenských bazilík, na ktoré môžeme byť právom hrdí.

Je potrebné zmieniť sa aj o mobiliári bazilík. Podľa dekrétu „Pastor bonus“ , ktorý hovorí nielen o spôsobe i podmienkach získania titulu, ako aj prínose a význame pre veriacich v dnešných okolnostiach, ale aj o obsahu vybavenia každého chrámu povýšeného na baziliku.

           V našej, bazilike v Bardejove,  do neho patria:  Umelecky spracovaná informačná  tabuľa s Apoštolským  breve, ktorým bol titul udelený s uvedením presného znenia (v latinčine) s prekladom a dátumom, a pápežským i vatikánskym znakom, Nový oltárny kríž (jeho korpus je dielo majstra Pavla z Levoče), Labárium (štandarda baziliky), Tintinábulum (bazilikálny zvonček), Ceremoniálny žlto-červený kruhový baldachýn a nový vežový bazilikálny zvon Jozef (700 kg). 

              Znak/symbol  baziliky je   pre  označenie  bazilík stanovený podľa  lateránského, ktorý je tvorený z otvoreného bazilikálneho  slnečníka s krížikom  a dvoch  svätopeterských prekrížených  kľúčov na jeho  rukoväti. Tieto tvoria tzv.  mimo štítovú výbavu erbu a na nich spočíva samotný štít baziliky sv. Egídia . Ten pozostáva  so šípom prestrelenej lane (predstavujúcej atribút sv. Egídia), doplnený  skríženými halapartňami  s korunou a ľaliou  z  mestského bardejovského erbu. /viď na obrázku vedľa/.

Toľko k slovenským bazilikám.  Spomeniem ešte niektoré z významných svetových bazilík, ktoré stoja za zmienku okrem tej najhlavnejšej - Lateránskej, o ktorej som sa už vyššie vyjadril.

Za najväčšiu baziliku na svete sa považuje stále Bazilika -maior  sv. Petra v Ríme, do ktorej sa vojde 60.000 ľudí. Väčšinou bazilík, je postavená podľa jej stavebného vzoru. Aj nedávno (v r. 1989)  postavili jej repliku Notre Dame dela Paix - Mariánska svätyňa Panny Márie Kráľovnej mieru v Tamoussoukro (Pobrežie Slonoviny), ktorá ju síce o voľačo predbehla čo do veľkosti, ale vmestí sa do nej sotva 20.000 ľudí. Druhou najväčšou bazilikou, je chrám sv. Pavla  v Londýne (do 50.000) potom nasleduje  katedrála v Seville, ktorá je najväčším gotickým chrámom na svete (45.000), ďalšou je druhá najväčšia gotická katedrála sveta v Miláne (s najväčším počtom sochárskych diel a 40.000) atď. Za jedenástu baziliku sveta sa považuje istým spôsobom kedysi aj „naša“  v neďalekom Ostrihome. Ešte sa žiada spomenúť  kláštornú dvojvežovú baziliku v Mafre pri Lisabone  zasvätenú  P. Márii a sv. Antonovi, ktorá okrem obrovského umeleckého mobiliáru  má vo svojich vežiach najväčší počet zvonov na svete, ktoré sú začlenené do fantastickej zvonkohry v počte 114. Najväčší z nich meria 2,7 m a váži 11,75 ton. Toto je naozaj úžasné dielo.

Naše putovanie po bazilikách ukončíme pri  tej mnohým nám známej  a  najpovolanejšej, v mieste rodiska Ježiša Krista, vo Svätej zemi v Betleheme. Práve táto, sa považuje za najstaršiu    mimo-rímsku kresťanskú baziliku: Bazilika Narodenia Pána. Ide o päťloďovú baziliku v tvare kríža navzájom oddelenú 10 stĺpmi v 4 radoch s dĺžkou strednej lode 54m. Bola postavená za vlády rímskeho cisára Konštantína I. Veľkého na príhovor jeho matky sv. Heleny, na mieste pôvodného  pohanského Adonisovho chrámu, ktorý stál nad miestom Ježišovho narodenia. Vysvätená  bola 31.5.339. Neskôr bola poškodená Samaritánmi, ale byzantský cisár Justinián ju dal opraviť a zväčšiť /540/a táto jej podoba ostala nezmenená  až do dnešných čias napriek tomu, že sa popri nej mnohokrát bojovalo. Ušetrili ju Peržania, Arabi i Osmani/Turci - vospolok moslimovia, lebo  ich náboženstvo uznáva Ježiša Krista ako jedného zo svojich prorokov a ctia si nielen jeho, ale aj jeho  matku  Máriu.  V podzemí baziliky sa nachádzajú jaskyne a v tej najväčšej je umiestnená strieborná  14-ramenná hviezda s nápisom. „ Hicde Virgine Maria Jesus Christus na tu sest“ (Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus). Ramená  symbolizujú Kristov rodokmeň. Umiestnili ju tam katolíci /1717/, ale r. 1847 zmizla -bola ukradnutá. Znie to neuveriteľne, ale novú/terajšiu/ hviezdu daroval bazilike osmanský (turecký) sultán Abdu lmecid I./1852/,ktorý následne  skrz neustále majetnícke spory o vlastníctvo baziliky túto podelil a dekrétom  a stanovil „status quo“  s tým, že vtedajší nárokovatelia  budú mať každý svoju časť baziliky a ostatné priestory sa budú užívať spoločne. Tak to trvá dodnes, aj keď jej traja majitelia, kresťanské komunity (katolícka, grécka ortodoxná a arménska ortodoxná) sa o ňu úboho starajú a napriek svojmu významu i dôležitosti, ako to už pri spoločných veciach býva, je žiaľ značne ošarpaná.

Toto sú teda informácie a skutočnosti o svetových i našich bazilikalných architektonických skvostoch. Veríme, že Vás oslovia, mnohým pripomenú  poznatky i zážitky z ich osobnej  návštevy či literatúry resp. internetu a potešia v týchto rušných časoch.

Mgr. Ing. Jozef Krajči

 

© 2009 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode